Názov Tekov v sebe skrýva veľa pojmov a predstáv o oblasti, ktorú predstavuje. Oblasť by sme mohli z geografického hľadiska predstaviť ako región v oblasti dolného toku rieky Hron, od Slovenskej brány na sever až po oblasť mesta Želiezovce na juh, na rozhraní Podunajskej nížiny a južných výbežkov Štiavnických vrchov a v oblasti medzi povodím Hrona a Ipeľskej pahorkatiny

Vhodné geologické a klimatické podmienky umožnili osídlenie tohto územia už v  praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy v Jure nad Hronom a početné nálezy keramiky a rozsiahle zemné valy pravekých hradísk v Rybníku, sídliská s kanelovanou keramikou a veľa ďalších nálezov. Dôkazom pradávneho osídlenia oblasti sú aj archeologické vykopávky celosvetovo známe ako Želiezovská kultúra. V staroveku bol tento priestor miestom dotyku Rímskej ríše s barbarskými kmeňmi. V rannom stredoveku sa tu rozprestieralo jedno z centier Veľkomoravskej ríše. Od 13. storočia sa tu rozvíjala  ťažba drahých kovov zlata a striebra. Začiatkom novoveku bol tento región opäť hraničným miestom, kde prebiehali časté boje s rozpínajúcou sa Osmanskou ríšou.

Z historického hľadiska je Tekov vnímaný hlavne ako stará uhorská župa, ktorá sa tiahla od obce Čata na juhu cez západnú časť levického okresu a zahŕňala dnešné okresy Zlaté Moravce, Žarnovica a Žiar nad Hronom až po Kremnicu na severe župy. V dnešnej dobe sa oblasti a regióny, propagujúce a tvoriace destináciu v cestovnom ruchu, alebo spoločný destinačný produkt v cestovnom ruchu, orientujú aj mimo iného na kopírovanie hraníc historických regiónov, ktoré boli významné v minulosti. V súčastnosti sa určite zhodneme na tom, že v mestách Kremnica  a Žiar nad Hromom, ktoré v minulosti patrili do Tekovskej župy  už nie je záujem sa identifikovať ako Tekov z hľadiska destilačnej značky. Preto destinačná značka OOCR Tekov reprezentuje z historického a etnologického hľadiska o trocha komplikovanejšiu oblasť.

Región Tekov zahŕňa oblasť severného dolného pohronia, čilejkársku oblasť na severe oblasti, pokračujúc s historickými baníckymi obcami na severovýchode a oblasť západnej časti bývalej hontianskej župy. Sú to obce na západnej strane Štiavnických vrchov a z časti aj Krupinskej planiny. Po reforme verejnej správy oblasti Regiónu Tekov v roku 1922 sa prirodzeným centrom hospodárstva a kultúry stali Levice.

Dnes už len pomyselná historická hranica medzi Tekovom a Hontom pretína územie Regiónu Tekov v jeho východnej časti. Východná časť oblasti ponúka mierne zvlnenú, kopcovitú, pomerne husto zalesnenú krajinu, ktorá je bohato vysadená i viničom a ovocnými drevinami. Kamenné podložie pod úrodnou pôdou tu vznikalo hlavne vulkanickou činnosťou v období treťohôr.

Rieka Hron meandruje územím nášho regiónu, v časti historického Tekova, ktorú tvorí široká rovina nivy Hrona s bohatými riečnymi usadeninami štrku, piesku a hliny, úrodnej ornice a zvyškami lužného lesa, kde sa lesná vegetácia strieda s vinohradmi a ovocnými sadmi. Poľnohospodárska pôda tu dosahuje vysokú kvalitu aj kvôli výnimočnému podložiu, čo dokazuje aj napríklad tu dopestovaný jačmeň vysokej kvality.

Oblasť je bohatá na termálne pramene. Ich výskyt v regióne má veľký význam a je dôležitým predpokladom rozvoja cestovného ruchu v budúcnosti. Termálne welness strediská a kúpaliská v oblasti nadobúdajú veľký potenciál. Sú vyhľadávanými cieľovými miestami pre trávenie voľného alebo dovolenkového času. Destinácie ako Podhájska, Santovka a Margita-Ilona už predstavujú nosné destinácie oblasti, kde sa akumuluje najviac návštevníkov nielen slovenskej národnosti.