Keď po prašných cestách jazdili kočiare a drožky …

Malcomes kaštieľ, Málaš

Zdanlivo jednotvárne a fádne skrýva v sebe obyčajne niečo neuveriteľne zaujímavé a krásne. Aj tak by sa dal charakterizovať všedný cyklovýlet do dedinky Málaš. Všetko tu totiž dýcha históriou. Navonok ju vôbec nevidieť, na mieste svedkov minulých dôb dnes už stoja moderné budovy. No objavovať sa ju rozhodne oplatí. Pridáte sa?

Dobrá bonita pôdy určovala roľnícky charakter Málaša odpradávna. Ešte začiatkom minulého storočia by ste tu našli sedem zemianskych kúrií niekdajších (veľko)statkárov, roztrúsených po rôznych miestach dediny. Žiadna z nich už nestojí. Teda, jeden kaštieľ by sa našiel … alebo skôr to málo, čo z neho ostalo. Ale pekne po poriadu.

V centre obce vás víta krásny park. Už pri vstupnej bráne vás prenikne pocit, že ste vošli „niekam inam”, do inej doby. Do čias, keď po prašných cestách ešte jazdili kočiare a drožky. Aj stromy tu už pamätajú svoje. Cestička vás dovedie až do vnútra súčasného kultúrneho domu. Tušíte správne – aj on stojí na mieste jednej z dávnych kúrií.

Ak si pred návštevou zavoláte na miestny obecný úrad, niekto zo zamestnancov vás rád vpustí dnu. Tam už na vás naozaj dýchne kus zemianskej histórie. Panel s dobovými fotografiami niekdajších kaštieľov a kúrií vám prezradí napríklad aj to, že na tomto mieste stával kedysi Motešický kaštieľ. Budova kultúrneho domu jeho vzhľad v niečom výrazne  pripomína.

Krížom cez cestu stával kedysi notársky úrad, rovnako jedna zo zemianskych kúrií, v súčasnosti sídlo obecného úradu. A hneď oproti nej ďalší – Ordódyovský. Ten tu v zdevastovanom stave stával ešte donedávna, dnes sa tu týči novučičká bytovka. Na ploche menšej ako sto metrov štvorcových by sme kedysi našli  hneď tri kaštiele. No, nebolo to úžasné?

Výnimočné miesto medzi zemianskymi kúriami zohrával kaštieľ Malcomes v odľahlej usadlosti Arma. Úplne iná, vyššia „liga”. Jeho rozmery a honosné fasády svedčia o zámožnosti niekdajších majiteľov. Dnes už tu nájdete len poslednú ruinu. Vzala ho vojna a zub času. A ľudská ľahostajnosť k pamiatkam. Najväčšiu škodu utrpeli kúrie a kaštiele pri prechode frontu počas 2. svetovej vojny. Samotný Malcomes dostal priamy zásah do strechy, potom už doňho zatekalo. Za socializmu z nich boli sklady a ktovie, čo ešte… Nedá sa diviť, že nevydržali…

Rastie však snaha uchovať ich pamiatku, väčšinu z nich už len na dobových fotografiách. No, Malcomes by časom mal získať aj svoju vernú miniatúru vytlačenú v 3D podobe. Keď raz bude stáť uprostred obce na piedestáli slávy, dám vám vedieť. Dovtedy vám však nič nebráni, aby ste sa sem vybrali aj sami. A nezabudnite nakuknúť na miestny cintorín, najhonosnejšie náhrobné pomníky – už trochu obrastené machovou „patinou” – sú jediným pozostatkom na dávnych majiteľov kaštieľov.

Nenáročnú cyklotúru „do kraja siedmich kaštieľov“ môžete spojiť s výletom do Farnej. Čaká na vás miestne múzeum, starodávna, ešte stále funkčná studňa, ale aj symbolický cintorín padlým v 1. sv. vojne osadený „na americký spôsob”. A za dedinou nekonečné lány viníc …

Tak už vysadnite na bicykel a príďte …

Nad tekovským regiónom zažiarilo Zlaté slnko

Zlate slnko

Nebýva zvykom, aby si polovicu cien v celoslovenskej súťaži odniesli produkty z jedného regiónu. No, lokálnym produktom z Tekova sa to podarilo. V súťaži remeselne dorábaných potravín s názvom Zlaté slnko si z ôsmich kategórií domov odniesli rovno štyri víťazstvá. Tri z lokálnych produktov sú súčasťou Trhu Zeme v Bátovciach, ktorý svojou jedinečnosťou už figuruje na mape sveta, štvrý z nich súvisí s vinicami. Poďme si víťazov bližšie predstaviť …

Súčasťou bátovského Trhu Zeme je už od jeho začiatku Farma Na háji. Neskôr sa na nich objavili aj Brhlovské podlievané buchty a Malá lesná manufaktúra. K lokálnym pestovateľom vínnej révy a producentom kvalitných remeselných vín patrí aj Pivnica Brhlovce, štvrtá z ocenených.

Marcela Nemcová a Miroslav Slížik z Farmy Na háji v Devičanoch sa pre ekologicky vedenú farmu rozhodli hneď na začiatku svôjho pôsobenia. Pôvodný plán bol pestovať bylinky, no výrazná prevaha dopestovaného ovocia im  plány zmenila. Nosným pilierom ich farmy sú jabĺčka, jablčný mušt, aj v kombinácii s rôznymi druhmi ovocia. Obľúbené sú sušené jabĺčka a ovocný čaj z jablčných výliskov so šípkami a bylinkami. K tomu patria kompóty a lekváre z rôznych druhov ovocia, aj menej tradičných, ako napríklad mirabelky. Široké spektrum výrobkov doplnili nedávno sirupmi – všetko vlastné netradičné receptúry – netušiac, že zanedlho zabodujú aj v súťaži.

Víťaznému Bylinkovému sirupu v kategórii Nealko paradoxne pomohla korona. Rok 2020, prekypujúci hojnosťou ovocia, neumožňoval jeho predaj v zatvorených prevádzkach. Práve vtedy sa zrodil nápad so sirupmi aj víťazná receptúra – kombinácia jablkovej a hroznovej šťavy spolu s výraznými bylinkami. Farma Na háji si svoju cestičku dláždi už dlho a bylinkový sirup rozhodne nebude jej posledným prekvapením …

Jemnulinké kysnuté cesto, slivkový lekvár a štyri druhy bohatej posýpky. Reč je o Brhlovských podlievaných buchtách, ktorých oprášená, približne 80 rokov stará receptúra si doslova podmanila davy. Za jej znovuobjavením a propagovaním stojí trojica Brhlovčaniek – Eva Homolová, Adriana Stanková a jej dcéra Monika Ježíková, ktoré zároveň reprezentujú tri rôzne generácie gazdiniek. Brhlovské podlievané buchty vraj kedysi nesmeli chýbať pri žiadnej udalosti, no na chvíľu sa na ne akosi “pozabudlo”.

K ich zviditeľneniu prispela aj snaha nadšencov obnoviť kultúrny život v obci a zachrániť a zreštaurovať unikátne obrazy v  miestnom Kostole Sedembolestnej Panny Márie. A tak sa šikovné žienky vybrali s podlievanými buchtami na trhy a súťaže a odvtedy ich už nasmažili tisíce. To však nie je úspech jediný. Dnes už sú Brhlovské podlievané buchty nositeľkami Chránenej zemepisnej značky PGI a „laureátkami” súťaže Zlaté slnko v kategórii Pekáreň.

Keď sa Majka Svrčková spolu s priateľom prisťahovala na samotu na úpätí Štiavnických vrchov, netušila, že tu nájde svoj skrytý poklad v podobe košatého stromu gaštana. Všetko na ňom vraj bolo nádherné – listy, kvety aj plody. A práve tie bolo potrebné spracovať.

Trvalo však tri roky, kým sa prepracovali ku Gaštanáde – lahodnej gaštanovej pochutinke, ktorá si vyslúžila víťazstvo v kategórii Skrytý poklad. Dnes už je Gaštanáda súčasťou Malej lesnej manufaktúry, v ponuke ktorej nájdete aj iné netradičné druhy lesných a lúčnych plodov. Gro tvoria produkty z jedlých gaštanov, zo vzácnej Moruše čiernej, ale aj z trochu zabudnutých či starodávnejších odrôd dulí a mišpulí. Čo poviete, oplatí sa ochutnať …

Brhlovce ukrývajú nejednu jedinečnosť. Okrem unikátnych skalných obydlí či kultúrnych pamiatok, sú nimi aj lokálne vinohrady, ktorých tufové podložie dodáva vínam istú výnimočnosť. Darí sa tu Peseckej leánke, Veltlínskemu zelenému aj Frankovke modrej. Kým pôda je pre nich zdrojom živín, skalné obydlia zase jedinečným prostredím pre ich správne vyzrievanie.

Víno  je súčasťou gastronómie, aspoň tak o ňom hovorí Ján Záborský z Pivnice Brhlovce, ktorý za šumivé víno s názvom Bonka získal ocenenie v kategórii Alko. Je dôležité vedieť jedlo “spárovať” s vhodným druhom vína, aby vám v konečnom dôsledku prinieslo pravý gurmánsky zážitok. Svoje kulinárske schopnosti prepája so znalosťami vín a rád skúša nové chute. S vínom precestoval kus sveta a spoznával gastronómiu iných krajín. Jeho vína dnes už môžete ochutnať aj v New Yorku, Londýne, Kórei či Japonsku …

Čo dodať na záver? Už len pár detailov: Súťaž zameraná na špeciálne a remeselné potraviny sa konala pod taktovkou siete potravín YEME. Dvanásťčlenná porota ochutnala viac ako 100 druhov potravín zaradených do ôsmich kategórií: Mliečne, Lahôdky, Špajza, Káva a čaj, Pekáreň, Alko, Nealko a bonusové ocenenie s názvom Skrytý poklad. Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutočnilo 24. apríla 2024 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Všetkým ocenením z úprimného srdca gratulujeme. Nech je pre nich región Tekova inšpiráciou aj naďalej …

Objavná túra do Jura …

Zvonica

Aj zdanlivo nudný a rovinatý kraj v okolí Levíc stojí za malé preskúmanie. Veď, drobné skvosty ležia často tam, kde by ste ich najmenej čakali. A tak naše kroky vedú do Jura nad Hronom, či skôr Svätého Jura, ako sa uvádza v dávnych historických prameňoch.

Malebná obec ponúka z každého rožka troška – svoje si tu nájdu priaznivci vodáctva aj cyklistiky, ľudových remesiel a krojov, architekúry a kultúrnych pamiatok, ale aj prehistorického “jurského parku.” A to sme do obce ešte ani nenakukli…

Začnime rovno pri Hrone. S riekou je tu spätých množstvo atrakcií a väčšinu z nich zažijete v Campingu Vodník – od pokojného splavovania Hrona pre rodiny s deťmi až po divokejšiu vodu pre náročnejších, stanovania a pobytu s karavánom až po dokonalý relax v podobe rybárčenia. Ak nemáte vlastnú výbavu, kajak aj člnok vám tu radi zapožičajú. A k vašej spokojnosti ponúknu aj bicykle, hneď za najbližším rohom totiž začína alebo končí – už ako chcete – nádherná cyklotrasa pozdĺž Hrona až dolu, do Starého Tekova.

Detváky rozhodne poteší návšteva “Jurského parku”. To však neberte doslovne. Park s množstvom šmýkačiek, preliezačiek a oddychových zón tu rozhodne nájdete, no prehistorickú hodnotu mu dodáva akurát tak päť metrov vysoká skulptúra dinosaura, pred ktorou sa návštevníci parku radi fotia. Keď neprší, aspoň kvapká … 🙂 A keď už spomíname dážď, aj v prípade nepriaznivého počasia je v najbližšom okolí atrakcií na trávenie voľného času  neúrekom.

Jednu z nich máte priamo v srdci dediny. Rozprávková chalúpka, v ktorej sa snúbi atmosféra starodávneho vidieka s láskou k dobovým náčiniam, krojom, hračkám aj kvetom. Pozoruhodné je, že vznikla ako celoživotné dielko manželov Dubových, ktorí starorodičovský príbytok zmenili na malé dedinské múzeum alebo skôr Ľudový dom.

Priedomie so záhradkou a popínavý vinič, muškáty na okeniciach či zátišie s “lopovmi” vkusne dopĺňa zbierka starodávneho roľníckeho náčinia vo dvore. Interiér je plný prekvapení. Okrem starých nábytkov, prestieraní, odevov, bytových dekorácií či modlitebných knižiek tu naďabíte aj na viac ako storočný kočík, kým v druhom kúte izby na vás čaká malé “bábkové divadlo” – utešená rodinka bábik v dobových krojoch.

Domáca pani a bývalá učiteľka, Gizela Dubová, vás zaiste zoberie do školskej triedy spred vojnových rokov. Lavice, v ktorých sedela sama, ešte ako prváčka, zdobia drevené peračníky, kalamáre, staré mapy a učebnice. Všetkého sa môžete dotknúť, všetko vyskúšať. Oproti vo dvore stojí letná kuchynka. Aj tu na vás čakajú krosná na tkanie, či zbierka starých rádií v kontraste s novodobejšími socialistickými premietačkami. Pani Gizele veľmi záleží na tom, aby najmladšia generácia spoznala život svojich predkov. A tak s nimi skúša staré techniky – tkanie, vyšívanie, ale aj pečenie chleba – vstavaná pec stojí rovno na dvore.

Na rozlúčku vás domáca pani symbolicky vypraví “s buchtami v batôžku”, ako dobrá mať svojho syna z Dobšinského rozprávok, keď odchádzal na skusy do sveta. Vy do sveta nemusíte, stačí vybrať sa na prechádzku dedinou. Dobrým orientačným bodom bývajú kostolné veže. No, tu si najprv treba ujasniť, ktorý kostol máte na mysli. Hlavná cesta vedie popri katolíckom, evanjelickom aj kalvínskom. Svedčia o pôsobení troch rôznych konfesií, ktoré v dávnej minulosti prešli rôznymi peripetiami, no dnes už spolunažívajú vo vzájomnom porozumení.

Za vašu pozornosť rozhodne stojí katolícky Kostol sv. Juraja, ktorý je súčasne Národnou kultúrnou pamiatkou. Postavený bol ešte v 13. storočí, v románskom slohu. Pamiatok tohto typu máme v levickom okrese menej ako prstov na ruke. Dôkazom jeho jedinečnosti je dodnes zachovaná apsida, hoci kostol bol v minulosti viackrát prestavovaný. Pri svojich potulkách neobíďte ani kalvínsku zvonicu v centre obce. Už na prvý pohľad je neprehliadnuteľná – dvojitá strecha a štvorcový tvar už zdiaľky napovedajú o jej zvláštnosti …

Tak, čo priatelia, ešte sa vám máli? Vysadnite na bike a spravte si “minitúru do Juru”. Celý deň sa nezastavíte. Stačí len vyskúšať …