Ondrejovský kamenný zámoček z čias kráľa Artuša

Obrovský zelený park a rozľahlá budova, ktorá nepochybne nepochádza z tohto storočia. Oproti malebný starobylý kostolík s románskou apsidou a nevšednou ornamentovou bráničkou. Kde sa pozrieš, stopy kúrií a zemianstva. Stočím volantom a zaparkujem. Je júnové poludnie a tieň majestátnych stromov v parku ponúka príjemný chládok. Ovládne vás neskutočný pokoj, svieži vzduch a čo je fantastické – neutíchajúci štebot vtákov.

Ani park nebude najmladší … v Ondrejovciach však nie je jediný. Kým čakám na môjho sprievodcu, prechádzam sa zeleňou. Míňam fontánu aj starý vysoký vodojem z dávnych šľachtických čias, ktorý vraj ešte fungoval aj v povojnových rokoch. O kus ďalej ma upúta pomník s nápisom Strom republiky. Ten tu vysadili v neslávnom roku 1968. Ktovie, prečo …

Strom republiky …

Dominantou parku je však nevšedná budova, ktorá nápadne pripomína kaštieľ. V histórii prešiel rukami viacerých majiteľov,  dnes je kultúrnym stánkom v obci. Môj dnešný sprievodca – lokálny historik, kronikár a „lúštiteľ dobových spisov” v jednom – vitálny (takmer) osemdesiatnik, Ján Luky vytvoril v priľahlej budove, bývalom správcovskom dome a koniarni Historickú expozíciu alebo skôr malé obecné múzeum. Dopodrobna preštudoval dejiny obce zo všetkých uhlov pohľadu, aj životy šľachtických rodov, ktorých sa tu vystriedalo neúrekom. Odporúčam vybrať sa na pochôdzku po obci s ním (kontakt nájdete na webovej stránke obce) a dozviete sa kuriozity, ktoré vám určite nikto iný neprezradí.

Keď už sme pri šľachtických rodoch – samotné Ondrejovce mali kedysi šesť kaštieľov a niekoľko zemianskych kúrií. Parádna história na maličkú obec, ktorá dnes počíta len niečo cez 440 obyvateľov. Viacero kaštieľov je dnes už v súkromných rukách. Najzachovalejším z kaštieľov je podľa všetkého súčasný kultúrny dom – honosná budova, ktorú vidno už z cesty. Z ďalšieho kaštieľa na opačnej strane parku nájdete dnes, žiaľ, už len ruiny. Svojho času ho dal postaviť zeman Viktor Benkovič, no neprimeraným využívaním za socializmu zostali z neho iba rokmi a počasím ohlodané múry.

Najzachovalejší kaštieľ v obci je dnes kultúrnym stánkom.

Mimochodom, v jeho blízkosti nájdete ďalšiu mega raritku – kamenný, už napoly rozpadnutý stredoveký hrad alebo skôr jeho miniatúru. Kamenné múry, dobové okná … Až máte pocit, že ste sa ocitli niekde v časoch kráľa Artuša. Miestni dali miestu názov „Skala”.

Jeden z rozmarov zemana Viktora Benkoviča

Benkovič bol podľa slov môjho sprievodcu tak trochu čudák. Z akéhosi rozmaru postavil si zámoček a vysadil okolo neho vzácne dreviny. Nad priečelím vstupnej brány nezabudol zanechať svoje „logo” – erb s rodovými znakmi. Dnes sa kamenný hrádok pomaly rúca, ktovie ako dlho ešte ostane kameň na kameni …

Vraciame sa parkom. Len kúsok opodiaľ oddávna stojí starý románsky Kostolík Navštívenia Panny Márie. Podľa všetkého pochádza ešte z roku 1371, no historické záznamy z tohto roku sa doložiť zatiaľ nepodarilo.

Románsky Kostolík Navštívenia Panny Márie

Miestni veriaci sa tu ešte donedávna stretali na sv. omši len raz do roka, na sviatok titulu chrámu, 2. júla. Dnes slávia bohoslužby už len vo „veľkom” Kostole sv. Ondreja, apoštola. Čo je však dôležité, od roku 2015 je románsky kostolík na súpiske Národných kultúrnych pamiatok. Žiaľ, chátra a potrebuje náležitú opravu.

Interiér Kostola Navštívenia P. Márie

Na hraniciach miestnych častí Držľany a Veľké Ondrejovce nájdete ešte jednu zaujímavú sakrálnu pamiatku – sochu P. Márie z roku 1831 (aj keď pôvodná socha je už nahradená novšou). Práve v tom roku zúrila v obci cholera, no jej postup sa zastavil práve tu – na hraniciach dvoch chotárov. Veriaci tu z vďačnosti Bohu vystavali mariánsky stĺp.

Mariánsky stĺp
Typický mariánsky emblém na plôtiku

A ak ste fanúšikom starobylých architektonických prvkov, vo „veľkom“ kostole ich tu zopár nájdete.

Tak, čo poviete? Oplatí sa prísť „na výzvedy”?

Môj súkromný tip: Celodenný výlet rozdeľte na dvoje – časť strávte poznávaním Ondrejoviec a deň môžete zavŕšiť v Termálnom kúpalisku Podhájska, máte ho hneď „za rohom”. A ak ste milovníci dobrej kávy, v susednom Dolnom Piali – rovnako starobylej zemianskej obci – nezabudnite navštíviť Café bar v miestnom kaštieli. Ktovie, možno sa pri kávičke necháte ukecať aj na sladkú bodku 🙂 .

Kaviareň Café bar nájdete v priestoroch dolnopialskeho kaštieľa.

Pukanské remeselnícke trhy

Obec založila tradíciu Pukanských remeselníckych trhov, ktoré sa konajú každoročne v prvý júlový víkend a prezentujú najmä prácu remeselníkov, dizajnérov, výtvarníkov úžitkového umenia, tvorcov z dreva, hliny, kovu, kože, kameňa, skla a iných materiálov. Počas návštevy podujatia môžete navštíviť múzeá a expozície predstavujúce históriu obce a remeselnej výroby.

Pukanec sám o sebe ponúka krásnu prechádzku po úzkych historických uličkách. Jedna z nich, tá viničná, vás dostane až na viničný kopec, na úpätí ktorého nájdete námestie, kríž pod gaštanmi, okolo ktorého nájdete historické pivničky vysekané priamo do skaly. Počas tejto cesty nezabudnite objavovať nádherné košaté koruny stromov moruše čiernej, ktorá sa vyskytuje v tak hojnom počte hlavne v obci Pukanec.

Pukanské remeselnícke trhy Festival ľudových remesiel, folklóru a tradičnej gastronómie  – XXX. ročník 5. júla – 7. júla 2024

VSTUPNÉ PRE NÁVŠTEVNÍKOV OBCE PUKANEC VO VÝŠKE 5,- €
NA PODPORU ĽUDOVÝCH REMESIEL, FOLKLÓRU A TRADIČNEJ GASTRONÓMIE (BEZPLATNE OSOBY DO 15 ROKOV, STAROBNÍ DÔCHODCOVIA, ZŤP, OBČANIA S TRVALÝM POBYTOM V OBCI PUKANEC)

VIAC INFO A PROGRAM

 

 

 

Levické hradné slávnosti

Pozývame vás do „mesta pod hradbami“ na  Levické hradné slávnosti už 15. júna 2024 do historického areálu Levického hradu neďaleko centra mesta.
🎯 Program:
11:30 Historický sprievod mestom
12:30 Slávnostné otvorenie
13:00 Gotika a renesancia – prvý blok vystúpení
15:30 Raný stredovek – druhý blok vystúpení
17:30 Galaprogram – tretí blok vystúpení
20:00 Čendeš orchestra – koncert World music zo stredného Slovenska, silné mužské a ženské vokály, dvojo huslí, gitara, cimbal a kontrabas v moderných aranžmánoch rusínskych ľudových piesní
21:30 Ohňová show
Sprievodné podujatia: animácie pre deti, remeselníci, občerstvenie
Cena vstupenky:
5 € dospelá osoba
2 € deti, zťp, seniori

Kraj Peseckej leánky a Esterházyovských viníc

Kraj, ktorý preslávila Pesecká leánka a niekdajšie Esterházyovské vinice. Kvalitné biovína, domáce, remeselne dorábané. Rozľahlé ovocné sady, ovocné vína aj sušené ovocie a zelenina. Všetko v bio kvalite. Organizované ochutnávky vín, prehliadky biofarmy a ukážky biohospodárenia. Ovčia vlna a jej starodávna technika spracovania s názvom plstenie. Aj to tvorí súčasť Biocentra Želiezovce.

Keď manželia Palíkovci s biohospodárením pred viac ako 30 rokmi začínali, sotva by sa nazdali, do akých rozmerov sa ich snaženie rozrastie. Už vtedy patrili k prvým bio spracovateľom poľnohospodárskych plodín na Slovensku. Rodinná biofarma dnes obhospodaruje 600 ha ornej pôdy, 15 ha viníc a rozľahlé ovocné sady. Tradičnú chémiu nepoužívajú, len prostriedky povolené v ekologickom poľnohospodárstve alebo ideálne – žiadne. Jediným prirodzeným hnojivom je maštaľný hnoj. Súčasťou ich biofarmy sa preto stal aj hovädzí dobytok, ošípané, ovce či alpaky. Všetko, čo sa na ich farme urodí, dochová a vyrobí, zodpovedá biokvalite.

Domáce remeselné vína

Príkry svah skrášľuje rozľahlý vinohrad. Úhľadne obrobené a nekonečne dlhé rady viniča pretína malé priestranstvo s útulne zariadenou budovou. „Predtým tu mali pozemok Esterházyovci. Zo záznamov je jasné, že tu boli vinice, v roku 1780 už fungovala stará pivnica. Keď si toto miesto vybrali aj grófi, určite vedeli, prečo,” hovorí skúsený vinár a vinohradník Ladislav Palík. Vinohrady sa pritom obhospodarovali ešte aj za socializmu, s nástupom novej doby však úplne spustli.

Pôvodná pivnica už bola v značne schátralom stave. Palíkovcom sa ju podarilo zrekonštruovať, niektoré časti dobudovať. V súčasnosti v pivnici vyrobia a uskladnia 70 tisíc litrov vína. Tufové podložie zabezpečuje stabilnú teplotu počas celého roka. V priestoroch na podlaží nechýba spoločenská miestnosť, kde sa konajú ochutnávky vín pre záujemcov, aj vo veľkom. Súčasťou objektu je ubytovacia časť pre jednotlivcov či rodiny s deťmi. Oddych na vidieku a agroturistiku v prostredí malebných viníc už využilo množstvo návštevníkov. Veď, poznávacích aktivít v blízkom okolí je naozaj neúrekom.

Prvé štepy viniča majitelia vysadili len pomerne nedávno. Pozemky už boli zanedbané, bolo nutné ich pred výsadbou poriadne vyčistiť. Dnes na nich pestujú viac než 75 druhov viniča a vysadených je neuveriteľných 60 tisíc koreňov. Venujú sa výrobe kvalitných organických vín remeselným spôsobom, všetko vína domáce, ručne vyrobené a v biokvalite. „Momentálne dorábame 25 druhov vín, odrody samozrejme nemiešame,” pokračuje L. Palík. „Ako biohospodári sme často chodievali na rôzne súťaže a výstavy po celej Európe, zovšadiaľ máme ocenenia, naše vína už ľudia dobre poznajú.”

Ani v oblasti vinárstva sa fantázii medze nekladú. Ste pripravení vyskúšať niečo nevšedné? Ochutnajte vína ovocné. V Biocentre Želiezovce ich dorábajú z 11 rôznych druhov ovocia, kvetov a zeleniny. No, vypestované ovocie nekončí len ako sladký mok v krištáľovom pohári. Obľube sa tešia aj bio chipsy zo zeleniny a ovocia. Aby si uchovali všetky minerály a vitamíny, prechádzajú dôkladným procesom sušenia. Plodiny sú ručne zbierané, starostlivo triedené, trikrát umyté a výsledný produkt neobsahuje žiadne konzervanty. Na dochutenie vašich jedál zase skvelo poslúži sušená jarná cibuľka, medvedí cesnak alebo bio polievkové korenie.

 

Zázrak s názvom vlna

Útulná dielnička je plná dobových strojov. Nájdete tu kolovrátok, „vlka” aj storočnú bubnovú česačku. Všetko plne funkčné. Na rámoch sa suší vypraná vlna, stoly zdobia nádherné umelecké kúsky vyrobené plstením. Ľudí, ktorí túto starodávnu techniku dnes ešte ovládajú, je hádam už menej, ako prstov na ruke. Jednou z nich je aj pani Klára Palíková, ktorej ovčia vlna prirástla k srdcu už v útlom detstve.

Jej sen sa naplnil, až keď si s manželom zaobstarali prvé ovečky. Naučila sa vlnu spracovávať, spriadať aj plstiť. Starodávne techniky, akou je plstenie, boli jednoduché, no pritom neuveriteľne dômyselné. Žiaľ, z Európy sa už takmer vytratili. V čom plstenie spočívalo? Zjednodušene povedané, vyčesaná vlna sa kvapkala mydlovou vodou a trpezlivo hladila a rolovala, čím sa z nej vytláčal vzduch. Vlna tvrdla a hutnela. Plstené výrobky boli neuveriteľne pevné, takmer nezničiteľné a pretrvali desaťročia.

Medzi kreatívnymi výtvormi pani Palíkovej nájdete koberčeky a vankúšiky, elegantné kapsičky a peňaženky s tradičným modročerveným vzorom, typickým pre okolie Želiezoviec. Nechýbajú drobné hračky, plstené papuče, rukavice s ornamentmi či hodvábna šatka s plstenými dekoráciami. Záujemcom techniku plstenia nielen vysvetlí a ukáže, ale môžu si ju aj sami vyskúšať, rovnako ako spracovanie vlny od nastrihanej po finálny výrobok. Často trávi čas v dielni s najmenšími a zoznamuje ich so zázrakom s názvom vlna. Ak si rodičia chcú dopriať malú ochutnávku vín v pivnici, deti majú pripravený tvorivý čas v dielničke.

 Program na kľúč

Svet na biofarme je navzájom prepojený – rastlinná výroba by nefungovala bez živočíšnej a naopak. Na pestovanie plodín je potrebné kvalitné hnojivo v podobe mašťaľného hnoja, čo sa nezaobíde bez chovu hovädzieho dobytka. Plstené výrobky nejde vyrobiť bez ovčej vlny a oviec, ktoré, mimochodom, hravo nahradia strojové kosenie trávy. Symbióza jednotlivých prvkov biofarmy a poľnohospodárstvo maximálne šetrné k prírode zaujíma stále väčšie množstvo ľudí. V Biocentre Želiezovce vám na tento účel vytvoria program na kľúč, či už máte záujem o prehliadku celej farmy, ochutnávku vín alebo samostatný kurz spracovania vlny a plstenia.

Ak vás zaujíma všetko, rátajte s celodenným programom až do neskorého večera. Ideálne si zabezpečte aj šoféra, ktorý vás po ochutnávke vín odvezie domov. „Pozrieme si výrobu v sušičke a zavítame do dielne, kde manželka spracováva vlnu. Súčasťou prehliadky je návšteva našej biopálenice a časti živočíšnej výroby, skladových priestorov a čističky. Putovanie zakončíme vo vinohradoch ochutnávkou vín,” hovorí L. Palík. V ponuke je aj program na mieru pre organizované zájazdy, rodinné či firemné podujatia.

Ak chcete zažiť pulz života na biofarme na vlastnej koži, neváhajte a zaraďte si návštevu Biocentra Želiezovce do svojho programu. Spojíte príjemné s užitočným. Veľa sa dozviete, oddýchnete si na vidieku a deň zakončíte degustáciou kvalitných vín. Oplatí sa, hoci len na víkendovú návštevu.

Navštívte BIOCENTRUM

 

Tichý kraj sediaci na termálnych prameňoch

Ľudia ju poznajú od pradávna. Je zdrojom života aj minerálnych látok. Prináša blahodarné osvieženie. Tam, kde sa masív Štiavnických vrchov stretá s Ipeľskou pahorkatinou, stáročia vyviera santovská kyselka.

Zvlnený reliéf v okolí Santovky pôsobí už sám o sebe zaujímavo. Dedinka učupená na úpätí pahorkov skrýva v sebe vzácny poklad – minerálnu vodu, santovskú kyselku. V miestach, kde kedysi vyvierala, stoja dnes už len jej nemí svedkovia – travertínové kopy, ktorých recentnú tvorbu možno na niektorých miestach pozorovať ešte aj dnes. Čo je travertín a kde sa tu vôbec kyselka vzala?

Levická žriedelná línia

Zdanlivo nudná pahorkatina ukrýva v hĺbkach pestrú geológiu, ktorá dala vznik jedinečnej Levickej žriedelnej línii. Predstavuje „pomyselnú čiaru” tiahnúcu sa krajinou od Slovenskej brány (prírodný útvar v blízkosti Tlmáč) až na juh po rieku Ipeľ. Na povrchu ju reálne nevidno, no práve ona stojí za vývermi minerálnych vôd – teplých a studených kyseliek – v blízkosti Levíc, v Santovke, Slatine či Dudinciach. Tvorí ju systém tektonických zlomov (vytvorené geologickými procesmi) na styku Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny. Množstvo puklín a narušená zemská kôra umožnili preniknúť na povrch kyselkám. Ich vývery podmienili aj vznik travertínových kôp či nápadného vrchu Vápnik (274 m n.m.) v blízkosti Levíc, ktorý je európskou raritou a miestnom ťažby a spracovania tzv. Levického zlatého ónyxu. Priemyselne opracovaný sa využíva v architektúre ako efektný dekoratívny kameň. To všetko, a ešte oveľa viac, tvorí súčasť Levickej žriedelnej línie.

Kde sa vzala kyselka? Atmosférické zrážky prenikajú do zemského povrchu. Vo vzduchu sa obohacujú o CO2, majú teda mierne kyslú reakciu a pri vsakovaní do hornín pôsobia ako rozpúšťadlo. Tým sa od okolitých hornín mineralizujú a prenikaním do hĺbok zároveň otepľujú. Na poruchových – tektonických – líniách potom vztlakom z hĺbky prýštia na povrch. Na povrchu je nižší tlak, ako vo vnútri Zeme, preto minerálne vody tratia na svojej presýtenosti a vylučujú stlačené plyny. Prejavuje sa to charakteristickým zápachom a bublaním. Pri odparovarí sa z nich vylučujú rozpustné minerálne látky, hlavne vápenec v podobe vápenného sintra, ktorý po ďalšej strate vody prechádza na travertín. Jeho vyzrážanie spôsobujú riasy a machy. Po odumretí rastlinných tiel ostanú v travertíne dutinky.

Väčšina travertínových kôp je dnes už „vyhasnutých”, kyselka tu už nevyviera a tvorba travertínu ustala. V okolí Santovky sú v teréne rozpoznateľné na Budzgovských lúkach po oboch stranách potoka Búr, už značne prekryté porastom a krovinami. Všetky nájdete na novovyznačenej turistickej cyklorase medzi obcami Santovka a Brhlovce, kde potok Búr pramení. Jedna z nich však zostala dominantou obce až do dnešných dní. Je ňou Biely kameň, v minulosti slúžiaci aj ako žriedlo minerálnej vody, dnes je to chránená prírodná pamiatka. Tvorba travertínu však úplne neustala, recentné formy travertínových kôp možno nájsť v areáli miestneho kúpaliska v priestoroch gréckych kúpeľov pamukkale nad potokom Búr. Na vlastné oči môžete byť svedkom geologického procesu – usadzovania vápenného sintra ako zárodku budúcej travertínovej krásy.

Plniarenstvo a kúpeľníctvo

Minerálne pramene vyvierajú na viacerých miestach pozdĺž Levickej žriedelnej línie. Na ich báze vzniklo kúpalisko Margita-Ilona pri Leviciach, kúpeľný areál v Dudinciach a bohatou kúpeľnou históriou oplýva aj obec Santovka. Významnú úlohu v rozvoji kúpeľníctva a plniarenstva zohrala aj výhodná geografická poloha a dostupnosť Santovky na križovatkách ciest smerom na Šahy a Želiezovce, rovnako aj banské mestá na severe. Voda sa vyvážala až do Budapešti. K rozvoju plniarenstva paradoxne prispelo aj zemetrasenie v roku 1858, ktoré ochromilo rozvoz minerálnej vody z neďalekej Slatiny. Už v minulom storočí bola santovská minerálna voda známa v celej Európe a získala 28 medailí na rôznych výstavách. Sieť odberateľov presahovala hranice vtedajšej monarchie.

Po úspechu minerálnej vody bolo treba vybudovať kúpele a rozvinúť ich na požadovanú spoločenskú úroveň. Tušili ste, že prvé kúpele mal v prenájme miestny krčmár a mäsiar v jednom? Jedným z prvých hotelov pre kúpeľných hostí sa dokonca stal prebudovaný zhorený mlyn. Odvtedy si kúpele prešli bohatou históriou. Dnes návštevníkov víta moderné outdoorové kúpalisko s termálnou prírodnou vodou z geotermálneho prameňa priamo v areáli kúpaliska.

Ochranné pásmo minerálnych prameňov si vyžadovalo zvýšený stupeň ochrany. V ich okolí bol vybudovaný park, podľa tradície pochádza ešte z roku 1895. Dodnes sa v ňom nachádzajú prvky rekreačného charakteru ako prírodná bowlingová dráha, žiaľ, už v značne schátralom stave. Jeho dominantou však navždy zostane pre naše končiny nevšedný drevený prístrešok s orientálnou výzdobou – Filagória. Pôvodne bola postavená ako výstavný pavilón minerálnych vôd na budapeštianskej výstave v roku 1885, neskôr sa stala atrakciou Santovky, centrom života obce a kultúrneho diania. Park a Filagória sa dnes už, žiaľ, netešia niekdajšej sláve ani adekvátnej údržbe a ochrane.

Legenda minerálnych vôd

Žriedla prešli od počiatku rukami viacerých majiteľov. Santovská kyselka sa už v polovici 19. storočia vozila do reštaurácií, pohostinstiev a lekární a kým nastalo storočie 20., svoju éru započali aj plniarne santovskej vody. Ručné plnenie fliaš a manufaktúrnu výrobu za socializmu výrazne posunula dopredu elektrifikácia a založenie Západoslovenských žriedel, n.p. Po novembri ’89 závod prešiel privatizáciou a výmenou niekoľkých majiteľov, no napriek všetkému, pretrval dodnes.

Legenda minerálnych vôd – ako santovskú kyselku právom nazývajú – je bohatá na magnézium, vápnik i vzácne lítium. Voda z vrtu prechádza požadovanou úpravou a do rúk konečného užívateľa sa dostáva v dvoch podobách – ako voda pramenitá alebo minerálna. Kým voda pramenitá s nižším obsahom sodíka je vhodná na pitný režim, minerálna voda má naopak vyššie zastúpenie viacerých minerálov a je určená na ich rýchle doplnenie. Oba druhy sú dostupné vo verzii sýtenej, jemne sýtenej a nesýtej vody. Zakúpiť si ju  môžete v predajni priamo v areáli plniarne alebo si ju nechať doviesť až pred bránu svojho príbytku.

Tak to je Santovka. Malebný kraj drobných pahorkov. Krása a jedinečnosť geológie vystupujúcej na povrch v podobe minerálnej vody a nápadných prírodných výtvorov travertínu. Bohatá kúpeľná história i súčasnosť. Sláva santovskej minerálky, ktorá pretrvala storočia. Stačí len prísť a vyskúšať…

NAKÚP MINERÁLKU

Kraj na Pohroní, mikroregión čilejkárov

Krojované bábiky

Malebný kraj viničných úbočí s tradičnými hajlokmi. Vôňa pečenej husaciny. Ľúbozvučná čilejkárčina. Neopakovateľný folklór a kroj. Kroj, v ktorom sa snúbia farby neba, zeme a vína. To je Tekov, vínorodý, čilejkársky…

Ešte donedávna vytvárali atmosféru čilejkárskych dedín krojované žienky, no dnes by ste ich spočítali na prstoch jednej ruky. Kroje sa stali vzácnosťou a tí, ktorí ich nosili denne, sú už takmer deväťdesiatnici alebo žijú len v spomienkach svojich blízkych. Hoci sláva tekovského kroja obletela svet, ľudí, ktorí mu dokonale rozumejú a uchovávajú jeho „pravosť”, je dnes ako šafranu.

Mikroregión v Tekove

Pozornému čitateľovi určite neuniklo slovo „čilejkárčina”. Čo má s Tekovom spoločné? Viac, než by ste čakali. Ide o miestne nárečie, ktorého názov vzišiel zo slov „čilej” alebo „čiľ ”, po našom: „teraz”. Čilejkári s obľubou používajú „ô”- peknô, milô, dobrô. Domáci vám obyčajne ponúknu „haluške na misky”, nie halušky na miske a ak vás stretnú na ulici, už aj vyzvedajú: „De si bou? Na, čiľ son z roboty prišou…” Ak sa chcú vyjadriť úctivo, „onikajú”: Naša manka (stará mať) nikdá Prandorfe neboli. Nemožno opomenúť ani slová dávne, už zabudnuté: fiľkaš, krošňa, šlichta, vercajch, firhang, fruštik, fijok, kasňa, lopov, hajlok…

Krojované bábiky

Krojované bábiky

Rázovité nárečie, rovnako ako tekovský kroj, sa používalo a dodnes používa iba v deviatich obciach niekdajšej Tekovskej župy: Starý Tekov, Hronské Kľačany, Veľké Kozmálovce, Tlmače, Rybník, Čajkov, Hronské Kosihy, Podlužany a Nová Dedina. Tieto dedinky, z juhu prirodzene ohraničené riekou Hron a zo severu dávnymi banskými osadami, nesporne vytvorili malú slovenskú raritu – mikroregión Tekov, ucelenú folklórnu oblasť, snáď najmenšiu v krajine. Hoci, aj tu sa mnohé odlišnosti nájdu – v krojoch i v reči.

Kým v Tlmačoch a Rybníku si ženy obliekali prunceľ, v Novej Dedine to bol už bruslík. V Hronských Kľačanoch mohla byť na kroji aj ružová, v Čajkove by voľačo takô nepripustili. Rozdielov bolo viac a aj podľa nich sa čilejkári medzi sebou poznávali. Najparádnejší kroj – najviac zdobený a hrdý – mávali vraj „Čajkovčianke a Novičianke” (Nová Dedina). Nuž, lebo to boli „Amerikáni”.

Farby neba, zeme a vína

Slávnostný tekovský kroj sa nosil iba na na sviatky či nedele do kostola. Pracovný odev bol oveľa skromnejší a pohodlnejší. Pôvodne nebol tekovský kroj pestrofrebný a zdobený. To prišlo až s výrobou farebných látok vo fabrikách. Dovtedy prevládali konopné materiály, prevažne biele a čierne, kde-tu sa objavuje modrotlač, pravdepodobne dovezená z Kysúc. Začiatok minulého storočia bol do veľkej miery poznačený vysťahovalectvom do USA. Práve vysťahovaní Amerikáni posielali príbuzným domov na Slovensko dovtedy nepoznané farebné textílie a čipky.

Súčasťou ženského kroja bola košieľka, bruslík (prunceľ), niekoľko dobre naškrobených sponíkov, na presno naskladané sukne podšité papierom s bohatými dekoráciami a na nohách čižmy. Vydaté ženy nosili na hlave čepiec a na ňom rohatý čepiec, v robotný deň stačil čepiec a ručník (šatka). Slobodné nosili veniec. Keď sa išla djovka vydávať, prirobili naň vienok s korálkovým zdobením spolu s rozmajrínom, symbolom panenstva. Tak vznikla čilejkárska svadobná perlová párta.

K pravosti čilejkárskych krojov patria aj farby a materiály, ktoré sa používali. „Z materiálov prevládali české brokáty a zamat. Používali sa najmä zelená, bordová – fialová, modrá. Mali to byť farby neba, zeme a vína,” spomína Peter Chvojka z Tlmáč, ktorý tekovské kroje nielen šije a rekonštruuje staré časti odevov, ale vyrába aj šablóny a predlohy, podľa ktorých ich zručný krajčír ušije aj v budúcnosti. Raritou ostáva aj to, že farby a zdobenie krojov sa prispôsobovali kresťanským obdobiam. V pôste či advente nosili „smutnie háby”, na Veľkú noc a Vianoce veselšie.

Na krojoch dominovala ručná aj strojová výšivka, predovšetkým na ženskom bruslíku, kým pánska košeľa mala zasa nádherne zdobenú „bránu” (prednú časť). Zaujímavosťou zostáva, že strojová výšivka sa vyšíva zospodu, vyžaduje presnosť a trpezlivosť. Aj vo veku 91 rokov ju stále zručne vyšíva pani Anna Nováková z Čajkova. V tej istej obci sa šitiu krojov a strojovej výšivke venuje aj Anna Ištóková (86) spolu s dcérou Otíliou, ktoré si na pravosti čilejkárskeho kroja dajú naozaj záležať.

Blingáče aj filigrány

Celá nádhera ženského kroja zdobeného „blingáčmi” (dekoráciami) sa váhou vyrovná výstroji hokejového brankára. Ťažko sa v ňom tancuje a aj sadnúť si v ňom musíte vedieť. Vo folklórnych zoskupeniach sa preto prevažne vystupuje v jeho odľahčených formách. Aj posledné pamätníčky, ktoré kroj celý život denne obliekali, nosia dnes iba istú formu „polokroja”. Pozoruhodným zostáva aj to, že ušiť kroj neznamenalo zájsť ku krajčírke. „Keď si chceli dať „novie háby” šiť, museli ženy obísť niekoľko štácií. Vyšívanie na kroj robili napríklad v Čajkove, ručníky v Novej Dedine, v Podlužanoch sukne šili. Nebolo jednej krajčírky, ktorá by bola všetko robila. Zaodieť sa znamenalo aj sa nachodiť,” vraví Monika Miškovičová Savová z Rybníka, ktorá kroje nielen zbiera a zachraňuje, ale organizuje aj rôzne tematické krojované výstavy.

Na pánskom kroji síce blingáče nenájdete, zato paráda sa prejavovala aj tu. Jeho súčasťou bola košeľa s bohato vyšívanou bránou. Pôvodne však bola čisto biela, vpredu s vyšívanou madeirou – špeciálnym tipom čipky. Na nej nosili chlapi ľajbík (vesta, vzadu stahnutá dragúňom s prackou) alebo kabát a rajtky – široké nohavice, ktoré sa vyvinuli z jazdeckých, dole zúžených do čižiem. Zo šujtášky (ozdobného čierneho pásika) vytvárali prišívaním dekorácie na kabáte či rajtkách. Na hlave nechýbal klobúk, nie klasický, ale trochu vyšší. Osobitnú pozornosť si zaslúžia filigránové gombíky. Vyrábali sa zo striebra, ktoré rýchlo skorodovalo, a tak často „ošpatneli”. Tvarovali sa z drôtikov a boli vypuklé. Strieborné gombíky na odeve bola tak trochu pýcha. Chlap tým ukazoval, že na to má. A obyčajne ich bývalo veľa.

Záhronci

Aby sa kultúrne dedičstvo uchovalo, konajú sa v tekovskej oblasti mnohé podujatia, ktorých neodmysliteľnou súčasťou sú kroje. Bohatosťou zdobenia a pestrosťou pútajú pozornosť návštevníkov tradičných jarmokov, folklórnych slávností či vinobraní. Na prelome leta a jesene niet v Tekove víkendu bez krojov a folklóru. A komu by sa málilo, len prekročí Hron a má to na skok k „Záhroncom”, ako miestnych z Kozároviec čilejkári oddávna volali. Iný kraj, iný kroj… a celkom iná rozprávka.

V kraji na pomedzí Tekovskej a Ostrihomskej župy …

Priestranné námestie dýcha životom. Novučičký kultúrny dom, aj dom seniorov. Multifunkčné ihrisko pre každé dieťa – aspoň tak to stojí na vstupnej tabuli. Oddychová zóna s drevenými preliezačkami, altánkom a lavičkami. Takmer všetko je tu z dreva – informačné panely, vstupná brána, celá oddychová zóna.

Uprostred námestia zaujímavá skulptúra – Symbol života. Oku neunikne ani historická budova obecného úradu. Je máj, všade kvety. Hlavnú ulicu lemuje stromová alej až k jednému z kostolov. Sú tu totiž tri. Je krátko pred poludním a povetrím sa nesie vôňa čerstvo napečeného chleba. Vitajte vo Farnej …

Úvodná „báseň“ o námestí nie je klam. Nedá sa ho nepovšimnúť a rozhodne je dobré sa tu na chvíľu zastaviť. Alebo aj na dlhšie a zvyšok trasy prejsť po vlastných. Ak pôjdete za vôňou chleba, dovedie vás  k  pekárničke – malej, dedinskej, útulnej. Za nápadne vysokou drevenou bránou na námestí vás víta moderná budova na dedinu „mega veľkého kulturáku”. Zájsť si sem môžete na premietanie filmov či stretnutia so spisovateľmi. Vo vestibule natrafíte na informácie v podobe historických máp. Keďže sa pohybujeme v prevažne maďarskej oblasti, pripravte sa na to, že občas niektorým popisom, najmä na pomníkoch a pamätníkoch, nebudete rozumieť.

Domácich ctí, že staré veci nepália a nevyhadzujú. V Obecnom múzeu ich nakopili neúrekom. Moja sprievodkyňa Monika pozná asi všetky a o každom utrúsi pár slov. Dozvedám sa, že starý domček múzea práve čaká na svoju rekonštrukciu a exponáty budú po nej prehľadne zoradené do tematických miestností. Mnohé z nich sú celkom raritné kúsky, medzi iným obuvnícky šijací stroj či svadobný kútik s dobovými fotografiami.

Rukopis „dvorného dedinského rezbára” – Vince Bujáka – nájdete aj v múzeu – opäť je tu vstupná drevená brána, aj farebný vláčik z drevených klád. Za povšimnutie stojí mladá, len 20-ročná lipa v kútiku nádvoria, ktorú miestni symbolicky vysadili pri vstupe do Európskej Únie.

Svoju úlohu zohrali v obci tri konfesie – katolícka, evanjelická a reformovaná. Z čias, keď ešte existovala len katolícka, približne z roku 1100, našli sa v obci základy starého kostola (dokonca aj vzácna minca, ktorá vraj nemá na okolí konkurenciu). Obec chce základy časom sprístupniť a históriu podať v skratke na infopaneloch. Kedysi tu stávali kostoly dva – jeden smerom na Želiezovce, druhý kdesi uprostred starého katolíckeho cintorína, ktorý ešte existuje. Traduje sa, že zo základných kameňov oboch zrútených starých kostolov postavili súčasný Kostol sv. Petra a Pavla z roku 1732. V priľahlom katolíckom cintoríne nájdete ešte jednu raritku – klasickú murovanú studňu s otočným valcom a rukoväťou a vedrom na reťazi – dodnes stále funkčnú.

Keď už sme pri cintorínoch, prezradím vám ešte dve miestne raritky. Prvou je len nedávno objavený starý židovský cintorín. Dovtedy vraj nikto ani netušil, že tu žila aj židovská komunita. Ďalšou sú symbolické biele kríže na inom mieste toho samého cintorína, osadené tak trochu na americký spôsob. Zaujímavé je, že všetky nesú rovnaký dátum: 1939-1945. Dôvod poznáte.

A ešte niečo – v centre obce stojí nápadná mohyla. V revolučnom roku 1849 sa v neďalekých Tekovských Lužanoch odohrala krvavá bitka medzi cisárskymi vojskami a armádou generála Görgeiho, ktorá končila v chotári Farnej. Je pamiatkou na padlých maďarských obrancov vlasti, ale aj tých, ktorí sa už z bojov z 1. sv. vojny nevrátili.

Krásna stromová alej vás dovedie ku Kostolu evanjelickému z roku 1821. Neobíďte drevené prvky – nápadný smerovník a pamätný stľp Györgya Grendela, opäť diela Vince Bujáka. Ukrytý medzi domami nájdete Kostol reformovanej cirkvi. Aj v jeho blízkosti sa nachádza pomník – tentoraz obetiam 2. sv.vojny tohto vyznania. Katolíci aj evanjelici majú pamätné tabule umiestnené na svojich kostoloch.

Pohnutá história sa nedá opomenúť. Dedina vraj v minulosti trikrát vyhorela a tí istí ľudia sa sem vrátili a znova ju postavili. Boli časy, keď časť obce patrila do župy Ostrihomskej, zvyšná do Tekovskej. Aj hraničná čiara sa viackrát posúvala …

Dnes už obec prekvitá … Nádherný vinohradnícky kraj ponúka cyklotúry pomedzi lány viníc. Spestrením pre vás môže byť ochutnávka vín, prehliadka vinohradov či jazda elektrickým autíčkom po viniciach v neďalekom vinárstve VIA JUR. Kto vie, možno sa zatúlate až k drevenej soche na fotografii. Koho predstavuje a kde sa nachádza, vám už neprezradím, skúste na to pri potulkách Farnou prísť sami 🙂

A komu by sa málilo, nech zájde do susednej dedinky Málaš, ktorá vo svojej dávnej histórii ukrýva sedem zemianskych kúrií i kaštieľov …

Keď po prašných cestách jazdili kočiare a drožky …

Malcomes kaštieľ, Málaš

Zdanlivo jednotvárne a fádne skrýva v sebe obyčajne niečo neuveriteľne zaujímavé a krásne. Aj tak by sa dal charakterizovať všedný cyklovýlet do dedinky Málaš. Všetko tu totiž dýcha históriou. Navonok ju vôbec nevidieť, na mieste svedkov minulých dôb dnes už stoja moderné budovy. No objavovať sa ju rozhodne oplatí. Pridáte sa?

Dobrá bonita pôdy určovala roľnícky charakter Málaša odpradávna. Ešte začiatkom minulého storočia by ste tu našli sedem zemianskych kúrií niekdajších (veľko)statkárov, roztrúsených po rôznych miestach dediny. Žiadna z nich už nestojí. Teda, jeden kaštieľ by sa našiel … alebo skôr to málo, čo z neho ostalo. Ale pekne po poriadu.

V centre obce vás víta krásny park. Už pri vstupnej bráne vás prenikne pocit, že ste vošli „niekam inam”, do inej doby. Do čias, keď po prašných cestách ešte jazdili kočiare a drožky. Aj stromy tu už pamätajú svoje. Cestička vás dovedie až do vnútra súčasného kultúrneho domu. Tušíte správne – aj on stojí na mieste jednej z dávnych kúrií.

Ak si pred návštevou zavoláte na miestny obecný úrad, niekto zo zamestnancov vás rád vpustí dnu. Tam už na vás naozaj dýchne kus zemianskej histórie. Panel s dobovými fotografiami niekdajších kaštieľov a kúrií vám prezradí napríklad aj to, že na tomto mieste stával kedysi Motešický kaštieľ. Budova kultúrneho domu jeho vzhľad v niečom výrazne  pripomína.

Krížom cez cestu stával kedysi notársky úrad, rovnako jedna zo zemianskych kúrií, v súčasnosti sídlo obecného úradu. A hneď oproti nej ďalší – Ordódyovský. Ten tu v zdevastovanom stave stával ešte donedávna, dnes sa tu týči novučičká bytovka. Na ploche menšej ako sto metrov štvorcových by sme kedysi našli  hneď tri kaštiele. No, nebolo to úžasné?

Výnimočné miesto medzi zemianskymi kúriami zohrával kaštieľ Malcomes v odľahlej usadlosti Arma. Úplne iná, vyššia „liga”. Jeho rozmery a honosné fasády svedčia o zámožnosti niekdajších majiteľov. Dnes už tu nájdete len poslednú ruinu. Vzala ho vojna a zub času. A ľudská ľahostajnosť k pamiatkam. Najväčšiu škodu utrpeli kúrie a kaštiele pri prechode frontu počas 2. svetovej vojny. Samotný Malcomes dostal priamy zásah do strechy, potom už doňho zatekalo. Za socializmu z nich boli sklady a ktovie, čo ešte… Nedá sa diviť, že nevydržali…

Rastie však snaha uchovať ich pamiatku, väčšinu z nich už len na dobových fotografiách. No, Malcomes by časom mal získať aj svoju vernú miniatúru vytlačenú v 3D podobe. Keď raz bude stáť uprostred obce na piedestáli slávy, dám vám vedieť. Dovtedy vám však nič nebráni, aby ste sa sem vybrali aj sami. A nezabudnite nakuknúť na miestny cintorín, najhonosnejšie náhrobné pomníky – už trochu obrastené machovou „patinou” – sú jediným pozostatkom na dávnych majiteľov kaštieľov.

Nenáročnú cyklotúru „do kraja siedmich kaštieľov“ môžete spojiť s výletom do Farnej. Čaká na vás miestne múzeum, starodávna, ešte stále funkčná studňa, ale aj symbolický cintorín padlým v 1. sv. vojne osadený „na americký spôsob”. A za dedinou nekonečné lány viníc …

Tak už vysadnite na bicykel a príďte …

Nad tekovským regiónom zažiarilo Zlaté slnko

Zlate slnko

Nebýva zvykom, aby si polovicu cien v celoslovenskej súťaži odniesli produkty z jedného regiónu. No, lokálnym produktom z Tekova sa to podarilo. V súťaži remeselne dorábaných potravín s názvom Zlaté slnko si z ôsmich kategórií domov odniesli rovno štyri víťazstvá. Tri z lokálnych produktov sú súčasťou Trhu Zeme v Bátovciach, ktorý svojou jedinečnosťou už figuruje na mape sveta, štvrý z nich súvisí s vinicami. Poďme si víťazov bližšie predstaviť …

Súčasťou bátovského Trhu Zeme je už od jeho začiatku Farma Na háji. Neskôr sa na nich objavili aj Brhlovské podlievané buchty a Malá lesná manufaktúra. K lokálnym pestovateľom vínnej révy a producentom kvalitných remeselných vín patrí aj Pivnica Brhlovce, štvrtá z ocenených.

Marcela Nemcová a Miroslav Slížik z Farmy Na háji v Devičanoch sa pre ekologicky vedenú farmu rozhodli hneď na začiatku svôjho pôsobenia. Pôvodný plán bol pestovať bylinky, no výrazná prevaha dopestovaného ovocia im  plány zmenila. Nosným pilierom ich farmy sú jabĺčka, jablčný mušt, aj v kombinácii s rôznymi druhmi ovocia. Obľúbené sú sušené jabĺčka a ovocný čaj z jablčných výliskov so šípkami a bylinkami. K tomu patria kompóty a lekváre z rôznych druhov ovocia, aj menej tradičných, ako napríklad mirabelky. Široké spektrum výrobkov doplnili nedávno sirupmi – všetko vlastné netradičné receptúry – netušiac, že zanedlho zabodujú aj v súťaži.

Víťaznému Bylinkovému sirupu v kategórii Nealko paradoxne pomohla korona. Rok 2020, prekypujúci hojnosťou ovocia, neumožňoval jeho predaj v zatvorených prevádzkach. Práve vtedy sa zrodil nápad so sirupmi aj víťazná receptúra – kombinácia jablkovej a hroznovej šťavy spolu s výraznými bylinkami. Farma Na háji si svoju cestičku dláždi už dlho a bylinkový sirup rozhodne nebude jej posledným prekvapením …

Jemnulinké kysnuté cesto, slivkový lekvár a štyri druhy bohatej posýpky. Reč je o Brhlovských podlievaných buchtách, ktorých oprášená, približne 80 rokov stará receptúra si doslova podmanila davy. Za jej znovuobjavením a propagovaním stojí trojica Brhlovčaniek – Eva Homolová, Adriana Stanková a jej dcéra Monika Ježíková, ktoré zároveň reprezentujú tri rôzne generácie gazdiniek. Brhlovské podlievané buchty vraj kedysi nesmeli chýbať pri žiadnej udalosti, no na chvíľu sa na ne akosi “pozabudlo”.

K ich zviditeľneniu prispela aj snaha nadšencov obnoviť kultúrny život v obci a zachrániť a zreštaurovať unikátne obrazy v  miestnom Kostole Sedembolestnej Panny Márie. A tak sa šikovné žienky vybrali s podlievanými buchtami na trhy a súťaže a odvtedy ich už nasmažili tisíce. To však nie je úspech jediný. Dnes už sú Brhlovské podlievané buchty nositeľkami Chránenej zemepisnej značky PGI a „laureátkami” súťaže Zlaté slnko v kategórii Pekáreň.

Keď sa Majka Svrčková spolu s priateľom prisťahovala na samotu na úpätí Štiavnických vrchov, netušila, že tu nájde svoj skrytý poklad v podobe košatého stromu gaštana. Všetko na ňom vraj bolo nádherné – listy, kvety aj plody. A práve tie bolo potrebné spracovať.

Trvalo však tri roky, kým sa prepracovali ku Gaštanáde – lahodnej gaštanovej pochutinke, ktorá si vyslúžila víťazstvo v kategórii Skrytý poklad. Dnes už je Gaštanáda súčasťou Malej lesnej manufaktúry, v ponuke ktorej nájdete aj iné netradičné druhy lesných a lúčnych plodov. Gro tvoria produkty z jedlých gaštanov, zo vzácnej Moruše čiernej, ale aj z trochu zabudnutých či starodávnejších odrôd dulí a mišpulí. Čo poviete, oplatí sa ochutnať …

Brhlovce ukrývajú nejednu jedinečnosť. Okrem unikátnych skalných obydlí či kultúrnych pamiatok, sú nimi aj lokálne vinohrady, ktorých tufové podložie dodáva vínam istú výnimočnosť. Darí sa tu Peseckej leánke, Veltlínskemu zelenému aj Frankovke modrej. Kým pôda je pre nich zdrojom živín, skalné obydlia zase jedinečným prostredím pre ich správne vyzrievanie.

Víno  je súčasťou gastronómie, aspoň tak o ňom hovorí Ján Záborský z Pivnice Brhlovce, ktorý za šumivé víno s názvom Bonka získal ocenenie v kategórii Alko. Je dôležité vedieť jedlo “spárovať” s vhodným druhom vína, aby vám v konečnom dôsledku prinieslo pravý gurmánsky zážitok. Svoje kulinárske schopnosti prepája so znalosťami vín a rád skúša nové chute. S vínom precestoval kus sveta a spoznával gastronómiu iných krajín. Jeho vína dnes už môžete ochutnať aj v New Yorku, Londýne, Kórei či Japonsku …

Čo dodať na záver? Už len pár detailov: Súťaž zameraná na špeciálne a remeselné potraviny sa konala pod taktovkou siete potravín YEME. Dvanásťčlenná porota ochutnala viac ako 100 druhov potravín zaradených do ôsmich kategórií: Mliečne, Lahôdky, Špajza, Káva a čaj, Pekáreň, Alko, Nealko a bonusové ocenenie s názvom Skrytý poklad. Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutočnilo 24. apríla 2024 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Všetkým ocenením z úprimného srdca gratulujeme. Nech je pre nich región Tekova inšpiráciou aj naďalej …

Objavná túra do Jura …

Zvonica

Aj zdanlivo nudný a rovinatý kraj v okolí Levíc stojí za malé preskúmanie. Veď, drobné skvosty ležia často tam, kde by ste ich najmenej čakali. A tak naše kroky vedú do Jura nad Hronom, či skôr Svätého Jura, ako sa uvádza v dávnych historických prameňoch.

Malebná obec ponúka z každého rožka troška – svoje si tu nájdu priaznivci vodáctva aj cyklistiky, ľudových remesiel a krojov, architekúry a kultúrnych pamiatok, ale aj prehistorického “jurského parku.” A to sme do obce ešte ani nenakukli…

Začnime rovno pri Hrone. S riekou je tu spätých množstvo atrakcií a väčšinu z nich zažijete v Campingu Vodník – od pokojného splavovania Hrona pre rodiny s deťmi až po divokejšiu vodu pre náročnejších, stanovania a pobytu s karavánom až po dokonalý relax v podobe rybárčenia. Ak nemáte vlastnú výbavu, kajak aj člnok vám tu radi zapožičajú. A k vašej spokojnosti ponúknu aj bicykle, hneď za najbližším rohom totiž začína alebo končí – už ako chcete – nádherná cyklotrasa pozdĺž Hrona až dolu, do Starého Tekova.

Detváky rozhodne poteší návšteva “Jurského parku”. To však neberte doslovne. Park s množstvom šmýkačiek, preliezačiek a oddychových zón tu rozhodne nájdete, no prehistorickú hodnotu mu dodáva akurát tak päť metrov vysoká skulptúra dinosaura, pred ktorou sa návštevníci parku radi fotia. Keď neprší, aspoň kvapká … 🙂 A keď už spomíname dážď, aj v prípade nepriaznivého počasia je v najbližšom okolí atrakcií na trávenie voľného času  neúrekom.

Jednu z nich máte priamo v srdci dediny. Rozprávková chalúpka, v ktorej sa snúbi atmosféra starodávneho vidieka s láskou k dobovým náčiniam, krojom, hračkám aj kvetom. Pozoruhodné je, že vznikla ako celoživotné dielko manželov Dubových, ktorí starorodičovský príbytok zmenili na malé dedinské múzeum alebo skôr Ľudový dom.

Priedomie so záhradkou a popínavý vinič, muškáty na okeniciach či zátišie s “lopovmi” vkusne dopĺňa zbierka starodávneho roľníckeho náčinia vo dvore. Interiér je plný prekvapení. Okrem starých nábytkov, prestieraní, odevov, bytových dekorácií či modlitebných knižiek tu naďabíte aj na viac ako storočný kočík, kým v druhom kúte izby na vás čaká malé “bábkové divadlo” – utešená rodinka bábik v dobových krojoch.

Domáca pani a bývalá učiteľka, Gizela Dubová, vás zaiste zoberie do školskej triedy spred vojnových rokov. Lavice, v ktorých sedela sama, ešte ako prváčka, zdobia drevené peračníky, kalamáre, staré mapy a učebnice. Všetkého sa môžete dotknúť, všetko vyskúšať. Oproti vo dvore stojí letná kuchynka. Aj tu na vás čakajú krosná na tkanie, či zbierka starých rádií v kontraste s novodobejšími socialistickými premietačkami. Pani Gizele veľmi záleží na tom, aby najmladšia generácia spoznala život svojich predkov. A tak s nimi skúša staré techniky – tkanie, vyšívanie, ale aj pečenie chleba – vstavaná pec stojí rovno na dvore.

Na rozlúčku vás domáca pani symbolicky vypraví “s buchtami v batôžku”, ako dobrá mať svojho syna z Dobšinského rozprávok, keď odchádzal na skusy do sveta. Vy do sveta nemusíte, stačí vybrať sa na prechádzku dedinou. Dobrým orientačným bodom bývajú kostolné veže. No, tu si najprv treba ujasniť, ktorý kostol máte na mysli. Hlavná cesta vedie popri katolíckom, evanjelickom aj kalvínskom. Svedčia o pôsobení troch rôznych konfesií, ktoré v dávnej minulosti prešli rôznymi peripetiami, no dnes už spolunažívajú vo vzájomnom porozumení.

Za vašu pozornosť rozhodne stojí katolícky Kostol sv. Juraja, ktorý je súčasne Národnou kultúrnou pamiatkou. Postavený bol ešte v 13. storočí, v románskom slohu. Pamiatok tohto typu máme v levickom okrese menej ako prstov na ruke. Dôkazom jeho jedinečnosti je dodnes zachovaná apsida, hoci kostol bol v minulosti viackrát prestavovaný. Pri svojich potulkách neobíďte ani kalvínsku zvonicu v centre obce. Už na prvý pohľad je neprehliadnuteľná – dvojitá strecha a štvorcový tvar už zdiaľky napovedajú o jej zvláštnosti …

Tak, čo priatelia, ešte sa vám máli? Vysadnite na bike a spravte si “minitúru do Juru”. Celý deň sa nezastavíte. Stačí len vyskúšať …

Usadlosť Farná VIAJUR

Užite si dokonalé útočisko v nikým nerušenom súkromí s prvotriednymi službami aj nadštandardným vybavením.

Takmer na samote leží naša usadlosť s nekonečnými lánmi viníc a romantickými výhľadmi ako vystrihnutými z Toskánska. Eventy v obklopení našich vinohradov spájajú intenzívne emócie, ktoré vo vás vyvolajú. Súkromné oslavy, svadby ale aj firemné stretnutia získajú v autentickom vinárskom prostredí nášho vinohradníckeho domu Réva či štýlovej stodoly s malým nádvorím úplne novú príchuť. Reliéfy dokonale zapadajúce do scenérie viníc ponúkajú v kombinácii s funkčnou architektúrou nezameniteľnú atmosféru aj dokonalý komfort.

Kontakt: +421 908 297 702

Mail: event@kastielpalffy.sk

Objednaj a degustuj v Tekove

Región Tekov ponúka úžasné možnosti pre návštevu špecifických vinohradníckych a vinárskych lokalít stvorených na degustáciu kvalitných miestnych vín. Sú to tradičné pivnice, historické panské pivnice nadštandardných rozmerov ale aj degustačné priestory a vinotéky moderných vinárstiev.

Jedným s popredných spolkov vinárov je združenie Terroir Tekov, ktorého členmi sú poprední producenti vín v Tekovskej oblasti. Ich produkcia je zameraná na vyzdvihovanie lokálnych podmienok pri finálnej výrobe vín a reprezentujú Tekov mnohokrát aj na zahraničných veľtrhoch a súťažiach, kde dosahujú nejedenkrát vynikajúce výsledky. Spoznať ich produkciu môžete tiež prostredníctvom podujatí, ktoré každoročne organizujú.

Navštívte Terroir Tekov

V Tekove je čo objavovať aj počas ochutnávania miestneho kvalitného vína a gastronómie. Kde a kedy môžete objavovať a ochutnávať Tekov?

Nájdi si svoju degustáciu

Frtús Winery

Novovybudované vinárstvo Frtus Winery je pripravené uspokojiť vaše potreby pre zorganizovanie vašich osláv či firemných eventov. Ponúka nevšedný priestor, kde môžete hostiť svojich najbližších, rodinu, kolegov aj obchodných partnerov.

Interiér vinárstva poskytuje príjemné prostredie pre akékoľvek podujatie, ktoré plánujete usporiadať. Eventová miestnosť je dostatočne veľká na to, aby prijala až 60 vašich hostí, no zároveň dosť útulná na osobné stretnutia a konverzácie.

Ponúka možnosť využiť naše vinárstvo aj na rôzne firemné udalosti, ako sú večierky, oslavy, tréningy a teambuildingové aktivity.

Poloha v srdci vinohradov ponúka krásne scenérie aj pre vonkajšie udalosti a tímové aktivity.

Tešíme sa, že vám môžeme ponúknuť nielen nezabudnuteľné zážitky a kvalitné produkty, ale aj podporiť miestnu komunitu, agroturistiku a vytvoriť nové pracovné príležitosti v tomto regióne.

To najdôležitejšie pre nás je, aby ste si u nás oddýchli, zažili príjemné chvíle v krásnom prostredí a načerpali u nás novú energiu. Odpútajte sa od všedných aktivít v areáli vinárstva a vinohradov Frtus Winery, kde víno, príroda a kvalita spolu vytvárajú dokonalú harmóniu.

Kontaktujte prevádzku a objednávajte si služby priamo na FRTÚS WINERY