Objaviť staré Levice, znamená spraviť si malú prechádzku po meste a objavovať jeho stratenú históriu. Pravdepodobne najvhodnejšie miesto, kde začať objavovať stratené mesto Levické je „Staré mesto“, časť levického centra, kde sa nachádza viacero historických stavieb. Nepochybne medzi ne patrí Levická synagóga. Je to romanticko-klasicistická budova postavená v roku 1853. Nachádza sa neďaleko krásnej historickej dominanty Levíc – Levického hradu. Levická synagóga bola v minulosti súčasťou bývalého židovského centra spolu so židovskou školou a obradným kúpeľom. Autorom synagógy je staviteľ Gustáv Šišák z Kalnej nad Hronom, ktorý ju postavil podľa svojho vlastného vkusného plánu. Do dnešnej podoby bola zrekonštruovaná a obnovená v roku 2012. V interiéri sa nachádzajú torzá fresiek a pôvodná oceľová nosná konštrukcia V súčasnosti sa synagóga využíva hlavne pre kultúrno-spoločenské podujatia ako koncerty a komorné divadlá, prednášky a prezentáciu umenia.
Od Synagógy prechádzka pokračuje smerom ku Kostolu sv. Jozefa, ktorý stojí neďaleko vstupnej brány do Levického hradného nádvoria a zároveň oproti pôvodnému historickému centru mesta, kde sa do dnešnej doby zachoval trojičný stĺp, ktorý dal v roku 1777 postaviť člen mestského magistrátu, Ján Huszár. Kostol spolu s vedľajšou budovou bývalého kláštora založili v roku 1675 františkáni. Kostol začali stavať súčasne s kláštorom a upravili ho po roku 1773. Kláštor je štvorkrídlová dvojpodlažná budova dvojtraktovej dispozície s priebežnou chodbou. Je postavený okolo rajského dvora a prilieha ku kostolu. V miestnostiach sa zachovali pôvodné krížové hrebienkové a valené klenby s lunetami. Na oknách prízemia môžeme obdivovať pôvodné barokové mreže.
Ulicou Sv. Michala budeme pokračovať ku Kostolu svätého Michala archanjela. Kostol bol postavený v klasicistickom štýle v rokoch 1773 – 1780 rodinou Esterháziovcov po veľkom požiari mesta na mieste zničeného starého kostola. Je to jednoloďový pozdĺžny kostol s obdĺžnikovým presbytériom, po oboch stranách so sakristiami a nad hlavným štítovým priečelím s dvojicou nadstavaných veží. Na rovnom štíte medzi vežami je socha sv. Ladislava kráľa. Klasicistický oltár je z roku 1793, má iluzívnu stĺpovú architektúru, symetricky rozmiestnené sochy a v strede obraz sv. Michala archanjela namaľovaného podľa predlohy Quida Reniho. Klasicistické sú aj bočné oltáre pochádzajúce z konca 18. storočia. Pozoruhodné sú neskorobarokové vyrezávané lavice z polovice 18. storočia s výjavmi zo života sv. Františka. Každý, kto navštívi kostol alebo len prechádza popri ňom, si všimne nad vchodom historické svietidlá a erb umiestnený priamo na stenu budovy. Je to spomienka na rodinu Schoeller, pôvodných majiteľov levického panstva, ktorí výrazne prispeli k rozvoju mestečka a obnove kostolných veží, ktoré do začiatku 20. storočia chýbali. Svietidlá pochádzajú z kaštieľa rodiny, ktorý sa nachádzal v neďalekom mestskom parku.
Od kostola Sv. Michala sa presunieme na Námestie hrdinov, ktoré dnes tvorí centrum moderných Levíc. Na námestí bol postavený Pomník padlých hrdinov, ktorí zomreli počas oslobodzovacích bojov v priebehu druhej svetovej vojny a boli pochovaní v priestore pred a v blízkosti pomníka. V 50. rokoch boli exhumovaní a pochovaní v meste Štúrovo. Navôkol sa nachádzajú významné historické budovy s viac ako 100-ročnou históriou. Historickou a architektonickou dominantou námestia je bývalá radnica, dnes budova Mestského úradu. Zaujímavosťou je, že pri prestavbe budovy strechu rozobrali na sektory a podopreli podpornými stĺpmi. Krov zdvihli skrutkovými zdvihákmi, pričom postupne domurovali ďalšie poschodie.
Zelená budova na Námestí hrdinov po pravej strane je známa aj pod názvom „Meštiansky dom“. Postavili ju v roku 1860 na účely využitia pre bankové služby. Je to klasicistická stavba, ktorá je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou na námestí. V jej podzemí sa nachádzajú staré pivnice, ktoré dnes slúžia ako vináreň pod reštauráciou a Levická mestská pivnica, expozícia vinárstva a vinohradníctva v Leviciach.
Z Námestia hrdinov prechádzka za stratenou levickou históriou pokračuje smerom na levickú Kalváriu. Hneď za námestím sa nachádza budova bývalého Učiteľského ústavu, dnes Stredná odborná škola pedagogická, ktorá je už viac ako 100 rokov jednou z dominánt levického centra mesta. V roku 1900 mestská rada konštatovala, že pôvodná budova starého Učiteľského ústavu, ktorá sa nachádzala na pôvodnom historickom námestí, už nepostačuje a v roku 1907 rozhodla o výstavbe novej budovy. V školskom roku 1911/1912 sa začalo vyučovať už v novej budove, ktorá celkovým riešením a vybavením v tom čase patrila medzi najkrajšie a najmodernejšie školy v Rakúsko-Uhorsku.
Od budovy bývalého Učiteľského ústavu pokračujeme smerom do kopca k historickému sakrálnemu areálu levickej Kalvárii. Táto časť centra mesta slúžila do konca 19. storočia hlavne na pestovanie viniča. Kalvársky kopec patril medzi historické vinohradnícke obce v okolí mesta Levice a pod súčasnou rezidenčnou zástavbou sa nachádza viacero vínnych pivníc. Prístupné sú historické panské pivnice pod vinárstvom Víno Levice.
Rád františkánov, ktorí sa v Leviciach zdržiavali v rokoch 1675 až 1786, začal na vŕšku budovať areál krížovej cesty. Barón Mikuláš Jaklin, v tom čase majiteľ levického panstva, v roku 1695 rozdelil nevyužívané svahy Kalvárie na vinohrady a dal ich chudobným obyvateľom. V závete z roku 1702 zanechal 700 forintov na výstavbu Kalvárie. Krížová cesta mala 14 zastavení a bola dlhá 350 m. V najvyššom bode Kalvárie dal Jaklin postaviť kaplnku, ktorú dostavali v roku 1821 za farára Františka Szegfőa na klasicistický kostolík. Jednoloďová murovaná stavba mala drevenú vežu s krížom a vo vnútri ju zdobili nástenné maľby. Kostolík obkolesoval nízky múrik zhora pokrytý tehlou alebo šindľom a so štvorhrannými piliermi s kamennou hlavicou po stranách vstupu do malého dvora. Autormi kostolíka, kaplniek a sôch na Kalvárii boli neznámi provinční umelci a remeselníci značne ovplyvnení tvorivosťou. Dňa 24. júla 1808 v Leviciach vypukol obrovský požiar. Zo 680 domov zhorelo 303 domov. Ako spomienka na toto nešťastie sa vždy v poslednú júlovú nedeľu každý rok uskutočňovala procesia do kostolíka na Kalvárii. Na začiatku krížovej cesty stála socha sv. Štefana kráľa v plášti s korunou, ktorú postavili v roku 1866 za peniaze cechových majstrov Štefana Féju a Štefana Huszára (bol ich patrónom podľa krstného mena). Blízko nej stála požiarna pozorovateľňa. Objekty Kalvárie boli ťažko poškodené koncom druhej svetovej vojny, front na tomto mieste stál od 20. decembra 1944 do konca marca 1945. Časť sovietskej posádky táborila na Kalvárii, odkiaľ mohla ostreľovať Pohronskú nížinu na severozápad od mesta až po Tlmače.
Na pozostatkoch niekdajšej Kalvárie vyrástla na konci 20. storočia Kalvária nová, ktorej centrum tvorí ošetrené torzo historického kostolíka Povýšenia sv. Kríža z 18. storočia a turistická vyhliadková veža. Veža je prístupná počas letnej sezóny každú nedeľu. Súčasťou Kalvárie je aj oddychová zóna, ktorej súčasťou je aj vyhliadka s panoramatickou tabuľou s výhľadom na okolie Levíc. Od vyhliadky na úpätí Kalvárie môžeme pokračovať popri brale smerom dole k Levickému hradu na ďalšiu vyhliadku spojenú s oddychovým miestom. Nachádza sa tam ďalšia panoramatická tabuľa zobrazujúca pamiatky mesta. Z tohto bodu sa môžete pokochať výhľadom na historické centrum Levíc a na areál Levického hradu. Zaujímavosťou je, že pod vami sa na tomto mieste nachádzajú zaniknuté panské vínne pivnice, ktoré boli zasypané počas rozširovania cesty na Hviezdoslavovej ulici.
Pohľadom na Levický hrad zároveň aj ukončíme našu krátku cestu za strateným mestom Levickým.