Ostrú zákrutu striedajú lány slnečníc. Pri poslednej odbočke ma víta cyklosmerovník – modrou na Tehlu a Malú Lulu, žltou na Melek a Lúčnicu nad Žitavou. Keď prekročím prah obce, zmocní sa ma ticho a vidiecka romantika. Dedinou sa vinú útulné uličky domov s kvitnúcimi záhradkami. Naľavo kostolík aj zvonička, na kopci opodiaľ zemianska kúria. Vraj tu nie je jediná – kdesi v chotári sídli ešte kaštieľ. Uprostred dediny parčík s kvetmi a originálnym dreveným posedením. Čas zastaviť sa a lepšie porozhliadnuť. Vitajte v Lule …
Ani neviem, kde skôr začať. V drobnej obci so 160 obyvateľmi je totiž naozaj čo obdivovať. Mierim teda ku kúrii. Dnes je sídlom obecného úradu, kedysi aj bývalého JRD či MNV, ak vám tieto skratky ešte niečo hovoria. Krásne zreštaurovaná, týči sa majestátne nad dedinkou a okamžite púta vašu pozornosť. Vyjdite si k nej, poskytne vám výhľad do doliny a celú obec budete mať ako na dlani.
Ak ste cyklista, v blízkosti vedie žltá trasa, ktorá vás dovedie jedným smerom na Melek a Lúčnicu nad Žitavou, druhým k barokovému mostu a rybníku Biela Taňa v susednej Trávnici. Sčasti ju prerušuje modrá trasa, ale nebojte sa, trafíte. Nemusíte byť extra zdatný cyklista, aby ste si „zabehli” až do Podhájskej a „schladili” si hlavu pri vode. Kúsok ďalej, na smerovníku s označením potok Liska, nájdete aj modrú cykloznačku, ak vás skôr zvábi smer Tehla, Národná prírodná rezervácia Patianska cerina či malebná obec Lok.
O dostatok vody sa báť nemusíte. V Lule sa o vás aj v tomto smere postarali. Hneď skraja obce nájdete verejne prístupný „kohútik” s pitnou vodou, priamo pred Kultúrno-turistickým centrom. Rovnako aj lavičky a parkovacie miesta pre bicykle na priestranstve pred ním sú vám k dispozícii.
Možno vás viac zláka sadnúť si pod drevený prístrešok v parčíku oproti. Drevených prvkov je tu viac – masívne lavičky z kmeňov robustných stromov, ako aj drevené kvetináče so záplavou nechtíka lekárskeho a rôznofarebných letničiek. Nabudúce si pribaľte dobrú knihu – ideálne miesto na čítanie.
Na briežku oproti v tôni stromov čnie sa malý kostolík zasvätený Materstvu Panny Márie. Už samotný titul ho robí neobyčajným – neviem, či na Slovensku ešte podobné patrocínium nájdeme. Miestni ho familiárne nazývajú aj „kaplnka”. Písomne doložený tu bol kostolík už v roku 1356 – nie však tento, zjavne iný. Kde stál pôvodný, sa presne nevie, no usadlosť vtedy volali Kostolná Lula.
A ešte jedna zaujímavosť. V chotári obce, v lokalite Stará hora by sa podľa všetkého mala nachádzať významná pamiatka. Spomienkou na ňu je stena sanktuária, ktorú z úcty k tomuto miestu vystavali v minulom storočí mládežníci. Ešte v 60-tych rokoch sa tu konali púte. Pôvodne sa myslelo, že práve na tomto mieste stával druhý najstarší kostolík na Slovensku. Najnovšie archeologické výskumy však túto domnienku nepotvrdili.
K pamätnému miestu vedie novučičký náučný chodník s piatimi infopanelmi a retro lavičkami. Tie na vás čakajú aj na vrchole náučného chodníka spolu s verejne prístupným ohniskom. Výhľad na okolie stojí za to. Zoberte detváky na malý výlet. Stúpanie chodníka zvládnu aj drobci, cestou sa dozvedia všeličo zaujímavé o tejto lokalite a odmenou im bude vlastnoručne opečený špekáčik v lone prírody.
Odporúčam spraviť si zo Starej hory ešte jednu zachádzku – tentoraz do časti Malá Lula, ktorá vraj bola pôvodne väčšia ako súčasná obec. Dnes ju tvorí len 5-6 domov, pozdĺž nich vedie aj modrá cyklocesta. Zastavte pri cyklosmerovníku a svoj zrak upriamte smerom k lesu, na opačnú stranu. Pomedzi stromy uzriete v diaľke ďalšiu miestnu výnimočnosť. Domáci jej s obľubou vravia „Čatkin kaštieľ “.
Neoklasicistická kúria alebo skôr kaštieľ tu stál už na sklonku 19. storočia. Odvtedy vystriedal niekoľko pôvodných majiteľov a stále je v súkromných rukách. Dnu vás teda nepustia, no aj pohľad na kaštieľ z diaľky poteší.
Od súčasných majiteľov sa dozvedám, že kaštieľ prešiel kompletnou rekonštrukciou vonkajšej fasády v 90-tych rokoch – no, zjavne trochu nepremyslenej. Niektoré architektonické prvky boli odstránené, iné nahradené novodobými materiálmi. Škoda. No i tak pôsobí honosne a možno až príliš smelo – uprostred polí a lesov. Takmer ako z rozprávky – v šírom poli zámoček…
No, naspäť do dediny a k súčasnému kostolíku. V jeho tesnej blízkosti stojí zvonica. Traduje sa, že v nej zvoní zvon z pôvodného kostola. Ale aj to, že súčasný kostolík bol vystavaný zo stavebného materiálu kostolíka na Starej hore.
Miestny cintorín skrýva ešte dve zaujímavosti. Jednou je pomerne nová Kaplnka lurdskej Panny Márie a oddychové miesto s lavičkou, druhou zasa hrobové miesto posledných potomkov Lüleyovcov – rodu, podľa ktorého nesie obec svoje meno.
A už len úsmevná pikoška na záver. Pri potulkách dedinou možno narazíte aj na najstarší kruháč v okrese 🙂 … Kde? Vyhlasujem pátračku. Stačí sledovať, kam sa chodia autobusy otáčať.
Ale toho bolo… Tak ako, prídete?