S obľubou nachádzate perličky z dávnej histórie? Pár z nich objavíte aj pri potulkách zákutiami Levíc. Nebude to však ani Levický hrad, ani Pamätník na vrchu Šiklóš. Kam sa teda vyberieme? Zatiaľ vám prezradím len toľko, že budú štyri. A porozprávame si o nich v dvoch pokračovaniach. Naše potulky práve začínajú …
Kalvária
Pôvodný vzhľad niektorých pamiatok už sotva zistíme. Niečo málo z ich niekdajšej podoby sa zachovalo na starých pohľadniciach Levíc zo začiatku 20. storočia a niečo málo ukrývajú dobové záznamy. Tušili ste, že na mieste dnešnej Kalvárie stávala v stredoveku delostrelecká batéria a celý kopec slúžil vojenským účelom? Aspoň tak to zobrazuje medirytina z roku 1664. Strategická poloha poskytla výhľad na celé mesto a stála priamo oproti hradu.
No, už o storočie neskôr tu stála kaplnka s patrocíniom Povýšenia sv. Kríža ohradená múrom so súsoším piety, tromi kamennými krížmi s postavou Spasiteľa a dvoch zločincov, ako aj socha P. Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Na jej vystavanie prispel barón Mikuláš Jaklin z Lefantoviec spolu so Spolkom vinohradníkov Tekovskej župy.
Okolo roku 1800 tu už stojí kostolík. V dobových záznamoch sa spomína rozsiahly požiar mesta 24. júla 1808, pri ktorom zhorel katolícky kostol. Od tých čias sa konala každoročne procesia ku kalvárskemu kostolíku, vždy v poslednú júlovú sobotu.
Rozmach zažívala Kalvária na prelome 19. a 20. storočia. Podľa starých fotografií tu stál kostolík bez veže a päť kaplniek krížovej cesty. Pod kaplnkou si skôr predstavte menší kostolík, masívny, murovaný, niečo ako väčšiu dvojkaplnku. Čo ukrýval interiér kaplniek, aké maľby či výzdobu, sa však nezachovalo… Zaujímavosťou zostáva, že kalváriu obklopovali zo strany mesta vinice a zo strany opačnej z kalvárskeho kopca postupne “ukrajoval” lom na kameň.
Smutná éra levickej Kalvárie sa udiala počas 2. sv. vojny. Kým v stredoveku tu stála delostrelecká batéria, počas vojny sa tu na pár mesiacov zastavila frontová línia a zaujala delostrelecké pozície. Rany z bojov si, žiaľ, odniesli aj kaplnky…
Zbombardované Levice a nástup komunistického režimu posvätnému miestu na kráse nepridali. Cirkev už pamiatky renovovať nemohla a z trosiek kaplniek si miestni poodnášali materiál na opravu poškodených domov. Neostali ani ruiny, kopec prerastal kríkmi a burinou a uprostred socializmu na ňom vyrástla rádiotelekomunikačná veža.
Nové tisícročie, nová Kalvária. Zaslúžilo sa o ňu Občianske združenie Patrimonium servandi a na mieste rumoviska svojpomocne vystavali súčasnú Kalváriu. Na múroch bývalého kostolíka stojí otvorená, konštrukciou prekrytá nová kaplnka s oltárom zdobeným levickým ónyxom.
A z telekomunikačnej veže je dnes veža vyhliadková. Ak sa na ňu rozhodnete ísť, ohláste sa dopredu (prevádzkový poriadok veže). Pravidelne sa tu konajú pobožnosti krížovej cesty v pôstnom období a 14. septembra slávi Kalvária hodovú slávnosť.
Poprechádzať sa však Kalváriou môžete v každom ročnom období. A detailný pohľad na mesto vám okrem vyhliadky z veže poskytne aj z novučičký ďalekohľad …
Nemocničná kaplnka
Z kalvárskeho kopca stojí za prechádzku cesta na Krížny vrch posiaty viničkami, uprostred ktorých sa čnie Kaplnka P. Márie stojaca na hranici troch chotárov. Za krásnu prechádzku stojí aj blízky Lesopark. Ak sa však vyberiete smerom k levickému cintorínu, čaká na vás Historická promenáda alebo skôr jej úsek vedúci nedávno renovovaným parkom.
Jej koniec ústi takmer priamo pred nemocničnou kaplnkou – ďalším bodom nášho putovania. Že ste o nej doposiaľ ani netušili? Niet divu, takmer polstoročie slúžila nemocnici iba ako sklad zdravotníckeho materiálu. Socializmus niečo ako kaplnku v areáli nemocnice nepripúšťal, ani rádové sestry, ktorých bola dovtedy nemocnica plná. No, pekne po poriadku…
Stavba pochádza z roku 1888 a súvisí s otvorením Župnej nemocnice v Leviciach v roku 1885. V tom čase prácu v nemocnici vykonávali rádové sestry – satmárky. Kaplnku zasvätili Božskému Srdcu Ježišovmu. Zaujímavosťou ostáva, že stála pri hlavnom vchode do nemocnice – v tom čase zo strany dnešnej Ulice SNP.
Spočiatku slúžila len pre duchovné potreby rehoľného spoločenstva, bez prítomnosti laickej verejnosti, neskôr sem na bohoslužby prichádzalo množstvo ľudí z mesta až šesťkrát do týždňa. Nemocnica sa rozrastala, aj rehoľných sestier pribúdalo a kaplnka už kapacitne nepostačovala. Satmárky vystriedali Milosrdné sestry Svätého Kríža. Kaplnka prešla v 30-tych rokoch rekonštrukciou spolu s ďalšími objektmi a už nestála pri vchode do nemocnice. Ten premiestnili tam, kde ho nájdete aj dnes.
Kaplnku stavebne rozšírili o polkruhovú bočnú prístavbu v duchu vtedajšieho strohého funkcionalizmu. Pôvodne mala skromný mobiliár – drevený oltár s obrazom Božského Srdca, neskôr to bola socha znázorňujúca tento výjav.
Komunistický režim nedovoľoval rádovým sestrám výkon služby v nemocniciach. Časť sestier z levickej nemocnice prešla do Ústavu sociálnej starostlivosti v Krškanoch a posledná rehoľná sestra opustila priestory nemocnice v roku 1959. A z kaplnky – miesta modlitieb – ostal len sklad materiálu. Jediné, čo sa z mobiliáru zachovalo, je oltár, ktorý preniesli do katolíckeho kostola v Kalinčiakove, kde slúži dodnes.
O nemocničnej kaplnke mnohí ani netušia. K životu sa ju opäť snaží prebudiť OZ Patrimonium servandi v spolupráci s rôznymi odborníkmi a nadšencami levickej histórie. Nie je to vec jednoduchá. Vyžaduje si okrem historického a archeologickému prieskumu, aj prieskum geologický či dôkladné technické zabezpečenie stavby. Verejnosti však zatiaľ prístupná nie je.
Keď budete najbližšie kráčať kopcom k poliklinike, venujte tejto takmer zabudnutej pamiatke starých Levíc aspoň malý pohľad. Písala totiž históriu mesta dávno pred vašim narodením…
Text vznikol na základe dostupných materiálov a z rozprávania PhDr. Kataríny Holbovej, predsedníčky OZ Patrimonium servandi a spracovaných materiálov PhDr. Ladislava Vinczeho, odborného pracovníka Štátneho archívu v Nitre, pracovisko Archív Levice. Za poskytnutie materiálov ďakujeme.