Tí, ktorí ich poznajú, vedia, že slovo „teraz“ nikdy nepoužívajú. Odjakživa vravia len „čiľ alebo čilej“, za čo im právom prischol názov „čilejkári“. No, nie je to len o špeciálnom dialekte, ale najmä o zvykoch, piesňach, ľudovej slovesnosti, tradíciách a prenádherných krojoch. Unikátny je tento región už tým, že sa vyvinul a zachoval len na veľmi malom území – čilejkársku oblasť totiž tvorí iba deväť obcí (Starý Tekov, Hronské Kľačany, Veľké Kozmálovce, Tlmače, Hronské Kosihy, Rybník, Čajkov, Podlužany a Nová Dedina), čím vytvára pravdepodobne najmenšiu ucelenú a folklórne jednotnú oblasť na Slovensku.
Výnimočný je predovšetkým ženský kroj, ktorého výzdoba prešla počas ostatných dvoch storočí mnohými zmenami a variáciami. Kým koncom 19. storočia prevládali farby čierna, biela a modrá, ako aj rámenné spodníky, farbiarske zástere a šíkové sukne, kroj po 1. sv.vojne výrazne farebne ožil.
Sukne sa začali podšívať papierom, menila sa výzdoba a tvar rohatého čepca vydatej ženy, aj prispôsobovanie kroja na rôzne príležitosti počas roka. Farebnosť súvisí najmä s rozmachom továrenskej veľkovýroby látok, ktoré sa dovážali prevažne z USA, kam mnohí čilejkári hromadne odchádzali za prácou. V Novej Dedine a Čajkove ich preto dodnes volajú „Amerikáni.
No nielen farby ožili, výzdoba ženského kroja doslova „nabrala na hmotnosti“ vďaka korálikom, špeciálne vypletaným dekoráciám, flitrom, blingáčom, čipkám a stužkám. Jedinečnou sa javí predovšetkým špeciálna strojová výšivka kroja, ktorá sa nakreslí na papier, podloží látkou a vyšíva sa na ňu z rubu. V praxi to znamená, že výsledok svojej práce uvidíte až po jej dokončení. Navyše sa strojová výšivka vyšíva na šijacom stroji s klasickým „nožným“ pohonom, pretože si vyžaduje precíznosť, presnosť a pomalšie pohyby.
Unikátnosti ženského čilejkárskeho kroja, jeho variáciám, pestrosti a mnohorakosti, ako aj špeciálnej strojovej výšivke kroja sa nedávno dostalo pocty nevídanej – výzdoba ženského čilejkárskeho odevu bola 15. januára 2025 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ináč povedané stala sa „malým slovenským UNESCO-m“. Ocenenie udeľuje Ministerstvo kultúry SR spolu s Centrom pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u. Slávnostné oceňovanie sa konalo v priestoroch SĽUK-u v Rusovciach, 7. mája 2025.
Čilejkári môžu byť na tento počin právom hrdí, hoci v Regióne Tekova už nie sú prví ani jediní, komu sa takého docenenia dostalo. V roku 2023 ich totiž predstihlo Pukanské hrnčiarstvo. Sever Tekovského regiónu tak zdobia dve ocenenia spomedzi 788 prvkov zapísaných do Nehmotného kultúrneho dedičstva vo svete (stav k februáru 2025).
Nositeľmi ocenenia sú ľudia, ktorí tradičné remeslo či prvok dodnes tvoria, rozvíjajú a odovzdávajú mladším generáciám. V ponímaní výzdoby ženského čilejkárskeho odevu sú nimi Mária Nováková (94) a Anna Ištóková (89), obe z Čajkova, ktoré sa výrobe a zdobeniu kroja ako aj strojovej výšivke celoživotne venujú a kroj nosia či skôr nosili. Anna Ištóková spolu s dcérou Otíliou Švecovou sa venujú nielen šitiu tradičných krojov a ich opravám, ale aj výrobe krojovaných bábik.
Remeslo šitia kroja ako aj strojovej výšivky prešlo aj na o generáciu mladších tvorcov – Petra Chvojku z Tlmáč a Máriu Jašekovú z Veľkých Kozmáloviec, ktorí technikám používaným pri výzdobe kroja učia aj verejnosť. Peter Chvojka sa zároveň venuje výrobe dekorácií, ktoré sú súčasťou výzdoby kroja, rovnako aj tvorbe strihov na jednotlivé časti kroja a digitalizácii tradičných kvetinových vzorov strojovej výšivky. Ostanú tak uchované aj pre ďalšie generácie.
Ich dielo a prácu môžete obdivovať na tradičných podujatiach, jarmokoch a vinobraniach nielen v Regióne Tekova. Malý prierez čilejkárskou krojovanou parádou ponúka aj stála expozícia Tekovského múzea v Leviciach.
Sledujte nás, aby vám žiadne z folklórnych podujatí a prezentácií v Regióne Tekova už viac neuniklo.
