Prešli sme sa prírodou kalvárskeho kopca, uličkou zastavení krížovej cesty až k novodobej kaplnke a pozreli na mesto z vyhliadkovej veže. Zbehli sme do mesta a objavili takmer zabudnutú nemocničnú kaplnku. Historickým perličkám Levíc však ešte zďaleka nie je koniec. Aj tentoraz sa pristavíme pri jednej z nich. A pripomenieme si aj významnú osobnosť, ktorej stopy sa natrvalo vryli do levického zlatého ónyxu…
Trojičný stĺp
Nemý svedok dávnych čias, obklopený novodobou zástavbou, uprostred zeleného priestranstva. Miesto trochu výnimočné – v blízkosti opevneného hradu, dvoch kostolov aj dvoch farských úradov naznačuje, že v dávnej minulosti bol centrom hlavného námestia. Zelené námestíčko tu zostalo podnes, no funkciu centra mesta už zjavne neplní. No v jeho strede sa už dve a pol storočia týči Trojičný stĺp.
Podľa archívnych prameňov sa datuje do roku 1777. Postaviť ho dal levický šľachtic Ján Huszár. Dôvod nie je známy, no predpokladá sa, že tu stojí z vďaky za ochranu počas morovej či inej epidémie.
Naznačujú to aj sochy svätcov – ochrancov proti chorobám a moru – sv. Rochusa a sv. Sebastiána. Štvoricu sôch dopĺňa sv. Ján Nepomucký a sv. Ján Krstiteľ. Sochárskej výzdobe dominuje súsošie korunovácie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou.
Dodnes však nie je známe, či socha sv. Jána Krstiteľa na Trojičnom stĺpe vôbec stála. Všetky dochované fotografie totiž zobrazujú Trojičný stĺp len spredu a žiadna z nich sochu na opačnej strane. Zub času a počasie sa značne podpísali na stave a „čitateľnosti” sôch i celého stĺpa. Ich pôvodné torzá sú umiestnené v neďalekom Tekovskom múzeu v areáli hradu. Všetky sochy na Trojičnom stĺpe, na ktoré dnes pozeráme, sú dielom novodobej rekonštrukcie a obnovy Trojičného stĺpu z roku 2014, o ktorú sa pričinilo OZ Patrimonium servandi.
S Trojičným stĺpom súvisí ešte jedna perlička. Nápadne sa totiž ponáša na svojho „staršieho brata” – Morový stĺp na námestí Pukanca z roku 1740. Kto vie, možno sa autor levického stĺpa nechal inšpirovať práve ním.
Prekvapivá historická pamiatka, čo poviete?
Helena (Ica) Tabyová
(*19.3.1907 – +27.7.1974)
Pomník padlým na Námestí hrdinov v Leviciach neunikne zraku žiadneho z okolidúcich. Jeho majestátnosť dominuje centru mesta i námestia. Pre nás, (ne)skôr narodených, tu stojí od nepamäti. Inštalovali ho krátko po vojne a odhalili 28. októbra 1948, počas osláv republiky.
Spájajú sa s ním tri zaujímavosti. Prvou je nesporne dôvod, prečo stojí práve na tomto mieste. V Monografii mesta Levice (2010) sa spomína, že najväčší počet obetí oslobodzovacích bojov o Levice bolo pochovaných práve na námestí, okrem toho aj na ďalších 16 miestach v meste. Neskôr ich všetky exhumovali a telá previezli na vojenský cintorín v Štúrove. Ich počet dosiahol číslo 404. Na pietnom mieste v centre mesta mal byť na ich počesť postavený pamätník.
Druhou zaujímavosťou, ktorá výrazne súvisí s týmto regiónom, je materiál použitý na jeho výstavbu – asi najtvarovateľnejší kameň zo všetkých – travertín. A poslednou, no o to zaujímavejšou perličkou je meno autora samotného návrhu pamätníka. Pochádza totiž z dielne levickej rodáčky a výtvarníčky Ice Tabyovej, najvýznamnejšej dizajnérky dekoratívnych a úžitkových predmetov z levického zlatého ónyxu.
Umelecký, aj pozemský svet opustila v roku 1974. Zdalo by sa, že jej meno tým zaniklo. No, ešte v polovici minulého storočia patrili ónyxové výrobky, ňou navrhované, k vybaveniu každej solventnejšej domácnosti a predávali sa aj ďaleko za hranicami krajiny.
V rokoch 1931-1935 absolvovala vtedajšiu Školu umeleckých remesiel v Bratislave a patrila k najlepšie hodnoteným žiakom školy. Vo svojich študijných začiatkoch vytvorila pre jednu z kaplniek v Leviciach reliéf s názvom Snímanie z kríža, ktorý sa dnes uchováva v miestnom Kostole sv. Jozefa. Vo vojnových časoch viedla Sociálne dobročinné družstvo Tekovskej a Hontianskej župy v Leviciach až do svojho odchodu do dôchodku. Organizovala kurzy, vyučovala, bola kontaktnou osobou. V rámci družstva sa vytvoril samostatný úsek pre prácu s jedinečným domácim kameňom – podnik Onyx-Aragonit.
Svoje výrobky signovala ŠUR TE (ak niečo podobné doma nájdete, vedzte, že je to jej dielo). Dizajnérske kúsky jedinečnej levickej výtvarníčky ľudia zbierali. Ešte v 50-60-tych rokoch boli dostupné a bežne sa dali kúpiť, dnes sú skôr vzácnou spomienkou a raritkou. Za jej éry sa vyrábali stojany na fotky, sväteničky, lampy, svietniky, vázy, písacie súpravy, popolníky a fajčiarske súpravy, opierky na knihy, dokonca aj šach. Levický ónyx oplýva širokou škálou farieb a vzorov a zahŕňa v sebe potrebnú originalitu – dvojica výrobkov nikdy nebude rovnaká. Vyleštený pôsobí naozaj efektne.
Zachovali sa aj originálne kresby a návrhy Ice Tabyovej, dnes sú súčasťou zbierkového fondu Tekovského múzea. Na vzácnu rodáčku Levičania nezabudli a pri príležitosti jej nedožitých 95. narodenín sa konala výstava zobrazujúca jej život, tvorbu, dizajnérske práce, výrobky a návrhy.
(Zdroj foto: súkromný archív K. Holbovej)
Možno o nej mnohí ani netušia. O oživenie jej pamiatky sa snaží OZ Patrimonium servandi, ktoré obnovilo aj hrob rodiny Tabyovej na levickom cintoríne a naďalej sa oň stará. Vzdať úctu významnej levickej rodáčke tak môžete pri jej hrobe, ktorý paradoxne nezdobí zlatý ónyx ani travertín, iba jednoduchý biely mramor …
Text vznikol na základe dostupných materiálov a z rozprávania PhDr. Kataríny Holbovej, predsedníčky OZ Patrimonium servandi.
