Viete, čo majú spoločné slovenský orloj v Starej Bystrici a hlavná pošta v Leviciach na námestí? Na oko vôbec nič. Ak ste ešte orloj nevideli, najvyšší čas tak urobiť. Súčasťou jeho detailnej výzdoby je totiž aj levický zlatý ónyx – unikány dekoratívny kameň z vrchu Vápnik pri Leviciach. A ako s ním súvisí levická pošta? Podstatne. Akurát, na rozdiel od orloja, je ním celá obložená …
Za všetko vraj môžu zlomové línie. Tektonika z dávnych dôb nespí a neustále pracuje. Na styku Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny vytvorila množstvo puklín – zlomových línií, ktorými k zemskému povrchu vzlínajú termálne minerálne vody z hĺbok zeme. Aj to je Levická žriedlová línia … A región s názvom Kraj vody …
Do útrob zeme ich splavil obyčajný dážď. A kým voda z neho vsakovala do podložia, vstrebávala do seba minerály z okolitých hornín. Kdesi v hĺbke narazila aj na priepustný vápenec a ako inak, „ukoristila” si aj značné množstvo vápnika. Postupne sa nielen mineralizovala, ale aj otepľovala. Až kým nenarazila na prasklinu, ktorá jej umožnila razom sa ocitnúť na zemskom povrchu.
Príbeh vody tu však nekončí. Kým v hĺbkach zeme do seba minerály absorbovala, teraz ich začína usadzovať. Výrazne nižší tlak na zemskom povrchu, ako aj pôsobenie mikroorganizmov, spôsobia predovšetkým vyzrážanie vápnika. Nie však hocijaké. Dlhodobým procesom tak vznikajú unikátne útvary – travertínové kopy. A miestami aj farebnou škálou a nádhernou kresbou nenapodobiteľný zlatý ónyx…
V minulosti sa ťažil na vrchu Vápnik (pre domácich známy viac ako Šiklóš). No nielen tam, drobné nálezy spomínajú ľudia aj na okolitých ludanských viniciach. Kým z masívnej travertínovej kopy Vápnik roky “odhrýzala” materiál banská a ťažobná technika, súvislú stenu lomu zlatého ónyxu by ste len ťažko hľadali. Doslova ho musíte dolovať v zemi.
Vyskyuje sa totiž v plávajúcich blokoch, rozlámaných pravdepodobne tektonickými pohybmi. Každý nález je originálny, neexistuje rovnaká štruktúra a kým „balvan” nerozpílite, sotva zistíte, čo vo vnútri skrýva. Svojou kresbou, škálou farieb a zlatistým nádychom sa radí k svetovým unikátom.
Kameň a víno
Správy o ťažbe na Šiklóši sa spomínajú už v roku 1862. Luxusný dekoratívny kameň zdobil koncom 19. storočia príbytky mnohých panovníckych rodov. Najväčšiu dobyvateľskú éru zažil však až začiatkom 20. storočia, dokonca cez 2. svetovú vojnu, keď z neho v domácich dielňach družstva Ónyx-Aragonit vyrábali drobné úžitkové aj dekoratívne predmety. Vedúcou družstva bola Helena Tabyová (Ica Taby), najvýznamnejšia levická dizajnérka zlatého ónyxu a autorka vizuálu Pamätníka padlým na Námestí hrdinov v Leviciach. Ten však zdobí obloženie z travertínu …
Ťažba a spracovanie zlatého ónyxu prešli neskôr turbulentnými časmi. Po roku 1948 výrobky z luxusného kameňa stratili prístup na západné trhy a výroba z neho sa obmedzila na dekoratívne a spomienkové predmety. Dokonca aj ťažbu v travertínovom lome na pár rokov pozastavili kvôli výstavbe pamätníka.
Za krásou ónyxu sa môžete vybrať na potulky aj dnes, napríklad na dvoch kolesách. A nemusíte prekročiť ani hranice okresu.
So zlatým ónyxom sa viaže viacero zaujímavostí. V Leviciach svojho času pôsobilo výrobné družstvo zlatníkov Lesk, ktorého strieborné filigránové šperky sa po roku 1968 vyvážali aj do kapitalistického Západného Nemecka. Striebro pritom kombinovali s jantárom, no nie vždy ho bolo možné zohnať. Zrodila sa myšlienka nahradiť ho zlatým ónyxom. Výroba šperkov zanikla s dovozom lacnejších šperkov z Indie.
Perličkou sú aj paleontologické nálezy ako výliatok medzipancierovej dutiny Korytnačky močiarnej či zub nosorožca z dávnych dôb – dnes sú súčasťou zbierkového fondu Tekovského múzea v Leviciach.
Krásu predmetov zo zlatého ónyxu je možné uvidieť v priestoroch podniku Zlatý Ónyx Levice, s r. o. Vkusne zariadená reprezentačná miestnosť ponúka prierez novodobejším dizajnom z unikátneho kameňa.
Pozornosť by si určite zaslúžili aj výrobné priestory. Hoci, väčšina strojov je už nenávratne preč, samotný areál by mohol slúžiť ako „Technické múzeum” či cenný fotografický materiál pre lovcov „urbexu“.
Ak neviete, čo je urbex, „pogúglite“ a uvidíte 😀 .
Návštevu niekdajších výrobných hál umocňuje aj prehliadka narezaných plátov zlatého ónyxu ako výkladná skriňa jeho jedinečnosti a rozmanitosti.
Menšie upomienkové výrobky z levického ónyxu si môžete nakúpiť aj v Levickej informačnej agentúre (LIA) v centre mesta Levice na Štúrovej ulici. Ktovie, kedy sa znovu vrátite do Levíc, no tento suvenír vám dozaista vždy pripomenie to najvzácnejšie, čo skrývajú útroby Levickej žriedlovej línie.
S vodou sme začali, s tekutým mokom aj skončíme
Ten, o ktorom je reč, sa svojou farbou nápadne podobá na sfarbenie ónyxu. Pestuje sa na okolitých svahoch nad ónyxovým lomom, bez akéhokoľvek pridania chémie. Je výsledkom mnohých chutí, nesie v sebe totiž rôzne sorty hrozna. Ako sám vinár vraví, voľakedy ľudia dorábali víno len dvojaké – biele, alebo červené. A toho sa drží …
Každopádne, spôsob pestovania, spracovania aj dorábania vína vo vinárstve pod Šiklóšom nemožno nazvať inak, len ako „víno remeselné”. Dorába sa ručne, dokonca aj šampanské – opäť menej tradičným, originálnym spôsobom. Prírodné bublinkové dopestované na zlatom ónyxe môže hravo konkurovať aj šampanským z francúzskej oblasti Champagne. Nakoniec, vápencová pôda je v podloží oboch z nich. A rovnako, ako vína francúzske, aj vínko „s nádychom ónyxu” zdobí menu jednej z Michelinských reštaurácií.
V texte boli použité materiály z Monografie mesta Levice (2010). Ďakujeme.
