„Turistické atrakcie? Veď, my tu nič nemáme,” vítajú ma na úvod obvyklou pesničkou. Krátko debatíme pri káve. Čochvíľa sadáme do auta a zberáme sa objavovať dávno opomenuté perličky dediny. Oko „prišelca” vidí predsa inak, ako oči domácich. Môjmu zraku neuniknú dve rovnaké zvoničky – dvojičky, ani unikátny pamätník Československých légií. Obrovským prekvapením je útulne zariadená ľudová izbietka, ktorú si pre radosť zriadil študent a nadšenec obecnej histórie. V čase mojej návštevy mal otvorené presne týždeň 🙂 … Vítajte vo Veľkom Ďure.
Cestou k obecnému úradu zisťujem, že dedina má aj časti, ktoré vôbec nepoznám. Tá, v ktorej sa práve nachádzam – Dolný Ďur, je s tým Horným spojená len menším mostom a náhodnému okoloidúcemu poľahky unikne, že už prekročil hranicu niekdajších dvoch obcí. Tretiu k nim priradili v 1960-om . Poznáte ju pod názvom Rohožnica.
Rivalita troch bývalých samostatných dedín tu zjavne pretrvala do dnešných dní – hoci, len v úsmevnom zmysle slova. Dôkazom sú aj dve zvoničky – dvojičky, na vlas identické, no každá na inom konci dediny – jedna na Hornom, druhá na dolnom… alebo skôr v Rohožnici.
Kým zvonička v Hornom Ďure slúži aj občanom v Dolnom, ľudia z Rohožnice by ju pre väčšiu vzdialenosť už sotva počuli. A tak presvedčili starostu, že musí jednu postaviť aj im – vernú kópiu tej prvej. Inak, duplicitu v obci nájdete aj v podobe novodobého detského ihriska a kultúrneho altánku. A to sa rozhodne v každej obci nevidí…
Ani o ďalšie zaujímavosti núdza nie je. Kúsok od jednej zo zvoničiek čnie sa robustný pamätník venovaný Československým légiám, ktorý dala roku 1928 postaviť Slovenská liga. Unikátny pomník tu stojí naprieč všetkými režimami za ostatných sto rokov. A to už je čo povedať …
Dolným Ďurom prechádza modrá cyykloznačka. Ak sa ňou v letnej horúčave vyberiete, ubudne vám síl a dojde chuť na drink, krčmu by ste tu márne hľadali. Dnes už v nej sídli klub dôchodcov. No obedové menu by ste stihnúť mohli. V tranzitnej obci, ku ktorým Veľký Ďur rozhodne patrí, nájdete útulnú reštauráciu priamo v centre. No, dajte pozor – varia tu pre verejnosť len v čase obeda.
O sakrálne pamiatky v obci núdza nie je. Pravidelne vyskakujem z auta a fotím: socha sv. Floriána, patróna hasičov, z roku 1888, drobná socha (asi) sv. Anny pri zastávke autobusu či novučičká drevená postava patróna miestneho chrámu – sv. Martina, poblíž obecného úradu.
Samotný kostol sa týči na malom briežku za dedinou, čiastočne zakrytý dlhočizným stromoradím. V jeho tesnej blízkosti neobíďte súsošie sv. Trojice z 19. storočia – jednu z najstarších pamiatok v obci.
Rad príde i na ľudové umenie … alebo skôr čriepky každodenného života našich predkov, ktoré do utešeného puzzle skladá miestny rodák a študent archivníctva a muzeológie, Adam Kuťka (ohláste sa dopredu na tč: 0950 456 680). Kým čítate tieto riadky, možno je už z neho aj pán profesor :).
Na dvore rodičovského domu vytvoril zo skromného domčeka malé utešené múzeum. V starodávnej izbietke nechýba pôvodný nábytok a zariadenie, portréty predkov na stene s dekoratívnym valčekom, skriňa s dobovým oblečením, dokonca ani zátišie na nočnom stolíku s petrolejkou, modlitebnou knižkou, okuliarmi a ružencom.
Nie všetko je rodinným dedičstvom, kopu vecí získal od ľudí z dediny. Aj sami mu čo-to prinesú, keď vypratujú povalu. A srdce mu vraj kvíli, keď ich vidí veci vyhadzovať. No, nazhromaždil ich dosť na to, aby zapratali aj oveľa väčšie priestory.
Vkusne zariadený dvor plný kvetov dopĺňa starodávne náradie ako trlica na ľan a konope či kamenná brúska na nože. Pitvoru za domčekom dominuje plne funkčná hlinená pec na vypekanie chleba, pizze či všakovakých dobrôt.
Veď, príďte sa presvedčiť na vlastné oči …
Dám vám ešte malý cyklistický tip. Cestou z Horného Ďura smerom na Rohožnicu odbočte tesne pred ňou doľava. Ocitnete sa na vedľajšej ceste, ktorá vedie na Marušovú v Novom Tekove. Uprostred poľa narazíte na krásne oddychové miestečko s krížom a lavičkami. A dych berúcou vyhliadkou na okolitý kraj …
Zastavte sa, pookrejte na lavičke a vdychujte genius loci tohto neopakovateľného miesta.
Tak objavujte, priatelia …
