Parčík v centre obce láka lavičkami v tôni stromov. V horúcom letnom ráne ruch na dedine akoby ustal. Teda, až na materskú škôlku opodiaľ, tuším najfarebnejšiu budovu v okolí, obalenú v pestrofarebných pastelkách. Túlavým krokom sa vyberám na potulky uličkou smerom od nej. Hneď za prvým rohom mi cestu skríži obrovská loď. Alebo skôr jej „vydarený“ vrak. Kde sa tu, uprostred poľa, vôbec vzal? Nuž, v Tehle je asi všetko možné… 🙂
Na potulky obcou sa poľahky môžete vybrať aj na dvoch kolesách. Chotárom vedie modrá cyklotrasa v jednom smere na Lulu a Trávnicu, v opačnom vás prevedie cez menej známu Patiansku cerinu, Národnú prírodnú rezerváciu, vyhlásenú v roku 1983. Ak sa poveziete ďalej, dorazíte až do Veľkého Ďuru, Loku a Tekovského Hrádku. Na okraji Patianskej ceriny stojí poľovnícky kaštieľ, ktorý dal postaviť v roku 1911 gróf Gustáv Adolf Schöller.
Obce združenia Meridiem spája modrá cyklistická cesta. Prechádza aj Tehlou a okrem iného vás mini odbočkou zavedie aj k masívnej drevenej detskej lodi (alebo jej vraku). Vikingská síce nie je, ale zato ponúka nekonečné možnosti detskej zábavy. Mať ešte raz desať, asi tu v lete trávim každý deň. Klobúk dolu, obec si na miestnom detskom ihrisku dala naozaj záležať. Relaxovať tu môžu aj dospelí, stačí si len pribaliť dobrú knihu, sadnúť na drevenú lavičku a vhĺbiť sa do jej pútavých stránok.
Ale hor‘ sa ďalej. K najstarším budovám v obci patrí kalvínsky kostol (1794). Neminiete ho, už zdiaľky púta pozornosť nápadne špicatou bordovou strechou. Katolícky Kostol Ružencovej Panny Márie je o dosť mladší (1955). Nájdete ho učupený uprostred stromov na miestnom cintoríne – miesto odpočinku tak katolíckych, ako aj kalvínskych veriacich. O pokojnom súžití dvoch konfesií svedčí aj fakt, že obraz do katolíckeho kostola namaľoval rodák z obce, umelec Jozef Gál, príslušník kalvínskeho vierovyznania.
Za zmienku určite stojí miestna zvonica, korá sa pôvodne nachádzala v parku v centre obce. V časoch rozmachu ju miesni kus po kuse rozobrali, preniesli a opäť postavili vedľa katolíckeho kostola. Mimochodom, keď už spomíname stavebný materiál, „tehla“ síce v názve obce skrytá je, no s tehlami či tehelňou nemá podľa dobových záznamov asi nič spoločné. Kde sa názov vzal, je ešte stále predmetom výskumov.
A čo by to bolo za zvonicu, keby nemala zvony? Menší z nich odlieval v roku 1829 zvonolejársky majster Bernard Wilhelm v Banskej Štiavnici. Veľký je dielom Jána Mračka, odlial ho o storočie neskôr, v roku 1928. Aj tu sa nájde drobná perlička. Plášť zvona je zdobený refiéfom Panny Márie a nápisom v maďarčine: „nezabudni na chudobných Maďarov”. Čo presne tým „básnik myslel“, sa už budete musieť dopátrať sami…
Za reč by určite stálo ešte zopár pikošiek. Obec, ktorej záznamy siahajú až do roku 1236, si už čoskoro (v roku 2026) pripomenie 790 rokov svojej prvej písomnej zmienky.
Ten istý rok bude významný aj pre miestny dobrovoľný hasičský zbor. Patrí k jedným s najstaršou tradíciou v okrese, neustále si vychováva mladých nástupcov skrze hasičský krúžok a sídli na kraji dediny v novotou dýchajúcej centrále. Vedľa nej by už čoskoro malo vzniknúť niečo ako malé hasičské múzeum. Vystavovať by vraj bolo čo – hasičská zbrojnica vlastní zopár historických technických kúskov, ale napríklad aj pamätnú hasičskú zástavu vyrobenú k 1. päťročnici zboru v roku 1931. Určite by tu bolo čo obzerať …
Inak, šepká sa, že v podzemí cintorína sú vraj katakomby … len by to bolo treba dokázať … ale pssssst! Nič ste nepočuli 🙂
Ak sa do Tehly vyberiete, nezabudnite ochutnať „tehlianske šúľance”. Šikovné miestne žienky s nimi už neraz zabodovali na rôznych podujatiach a odniesli si aj víťazstvo z populárnej regionálnej súťaže Dobrou jedlo z Tekova a Hontu.
Keď už sa do týchto končín zatúlate, zbehnite aj do susedného Loku načerpať pokoj v nádhernom lipovom parku. Aaaaa, nezabudnite sa opýtať na miestny unikát európskeho významu, akým bola ešte donedávna ojedinelá technická stavba – veterná studňa …
Viac vám možno povedia na obecnom úrade 🙂
