Unikátna veterná studňa v Európe nemá páru

Dedinou sa vinie rozľahlý park. Pre miestnych denná samozrejmosť, pre ľudí z mesta doslova poklad. Nenájdete ho však na prvý šup, treba si spraviť odbočku z hlavnej ulice. Jeho rozľahlosť i tvar napomína, že sa tu neocitol náhodou. Úzke uličky ho delia na tri časti až k najjužšiemu cípu, ktorý končí pri obecnom úrade. Kde? Nuž, v Loku…

Vidiecky park lemujú majestátne lipy.

Jedinečný park vkusne dopĺňajú detské hracie prvky z dreva, drevený hrad či preliezačky a infotabule a v ostatnej časti FIT park. Všetky tri časti alebo aj tri parky sú lemované a chránené lipami, ktoré už nozaj niečo pamätajú. Nádherný veľký park so stromami, ružami a lavičkami priam vyzýva k zastaveniu sa a k oddychu. Mnohé mestá môžu v čase horúcich letných dní takúto jedinečnosť Loku len závidieť.

Obec sa o park stará a postupne ho revitalizuje, no zároveň zachováva to, čo ho robí jedinečným, a tým sú jeho mohutné košaté staré lipy. A vraj sa pripravuje projekt, ktorý prepojí jednotlivé časti parku chodníkmi vinúcimi sa okolo týchto majestátnych stromov.

Vybrať sa sem môžete aj „na biku”, neďaleko obce totiž vedie cyklotrasa, smerom z Trávnice na Tekovské Lužany, Dolný Pial aj Veľký Ďur. Smerovníky nájdete aj priamo v obci. Kým sa budete túlať dedinou, všímajte si aj miestnu architektúru. Vedľa seba tu nájdete domčeky s typickými ľudovými prvkami, ale aj klasické socialistické kocky. Vek mnohých z nich dávno prekročil päťdesiatku a patria už tak rochu medzi „retro”.

Historické dokumenty obec po prvýkrát spomínajú v roku 1286, neskôr, v roku 1388 sa uvádza, že patrila k hradnému panstvu Levice. Smutným rokom pre túto obec bol rok 1904, kedy došlo v obci k požiaru a zhorelo pri ňom 104 domov. V období prvej Československej republiky pracovali obyvatelia väčšinou ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku Schöller. Vo vojnových časoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku a v roku 1947 došlo k presídľovaniu občanov maďarskej a slovenskej národnosti.

O poslednej udalosti, ako aj rôznorodosti konfesií, ktoré tu pospolu žili, svedčia aj náhrobné kamene na miestnom cintoríne. Zaujímavosťou sú aj nedávno objavené staré židovské hroby, pričom o živote tejto komunity, podľa slov pána starostu, už dnes nikto v obci ani netušil.

 

Dodnes tu v blízkosti vedľa seba stoja katolícky Kostol Všetkých svätých a Reformovaný kostol z roku 1783. Ani jeden neprehliadnete, hrdo sa týčia vedľa hlavnej cesty.

Katolícky kostol Všetkých svätých
Reformovaný kostol z roku 1783, po rekonštrukcii.

Pri prechádzke obcou nadobudnete dojem, že je veľká a rozľahlá. Prejsť ju krížom-krážom si naozaj vyžaduje čas, tak sme sa nikam neponáhľajte a vychutnávajte pokoj vidieka. Mimochodom, obec má vynikajúco značené ulice, smerové tabule a dokonca fungujúci kamerový systém. Stratiť sa tu nemôžete, ale ani vystrájať hlúposti 🙂

Tak tu už naozaj nezablúdite :D

Perlička na záver – ešte donedávna sa tu týčila úžasná technická pamiatka – veterná studňa na Hornom majeri, jedna z posledných zachovaných. Patrila k miestnemu veľkostatku. Konštrukcia však už bola značne poškodená a hrozilo jej zrútenie. Systém bol jednoduchý a geniálny zároveň. V hornej časti mala pohyblivé koleso s priemerom asi 5m, v podzemnej časti stavby bolo zasa umiestnené čerpadlo. To však už v 1946-om demontovali a previezli do Prahy. Je možné, že sa nachádza v Technickom múzeu.

Unikátna veterná studňa v Loku. Zdroj: KPÚ Nitra

Časť studne je uložená v Poľnohospodárskom múzeu v Nitre. Nachádza sa tam samostatná konštrukcia, ako aj torzo veterného kolesa. Keďže sa nezachovala žiadna technická dokumentácia, je veľmi náročné zachovať technický stav veternej turbíny a ochrániť ju tak pre budúce generácie. Podľa záznamov Krajského pamiatkového úradu v Nitre, patrí mechanizmus veternej studne z Loku k svetovým unikátom, čo sa týka jeho konštrukcie, aj výskytu vo svete. Kto vie, možno tu bude mať  časom  aspoň svoju pamätnú tabuľu alebo miniatúrny model.

Prijmite teda pozvanie do Loku – možno v čase, keď kvitnú lipy, a  vychutnajte si pokoj vidieckeho parku. A keď tu už budete, nakuknite aj do susedného Veľkého Ďura. Nájdete tu dve identické zvoničky – dvojičky, pamätník Československých légií z roku 1921, ale aj úplne novučičké malé dedinské múzeum, ktoré je dielom nadšenca a študenta histórie, Adama Kuťku. Termín návštevy si však dohodnite vopred (Kontakt: 0950 456 680).

Btw, ak sa zatúlate na biku na túto vyhliadku, určite neoľutujete. Je len kúsok za dedinou …