Horúce júnové slnko nešetrí svojou silou. Ťahám sa do tieňa stromov v malom útulnom parčíku. Na jeho okraji ma víta „priečelie“ z červených muškátov, v jeho centre kopa moderných hracích prvkov. Tiché uličky a v diaľke veža kostola. Ráno ako stvorené na krátku prechádzku…
Červené muškáty lemujú aj okolie obecného úradu spolu s malou predzáhradkou. Moderná “kocka”, v ktorej sa sídlo miestnej samosprávy nachádza, vôbec nenapovedá, že v obci so sotva 300 obyvateľmi – niekdajšej zemianskej usadlosti – možno nájsť aj jedinečné skvosty. Najvyšší čas to preskúmať. Prijmite pozvanie do Horného Pialu…
Moje potulky vedú ku kostolnej veži. Prechádzam uličkou útešených domčekov s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry. Na jednej strane ulice sa týči novučičký kultúrny dom, na strane druhej akoby zastal čas… Brány so starodávnym vzhľadom a kamennými stĺpikmi okamžite pútajú moju pozornosť. Na dvoch z nich “svietia” už trochu ošarpané iniciály S a M – kto vie, možno mená niekdajších zemanov či lepšie situovaných poddaných.
Uličku uzatvára priestranný areál s alejou ihličnanov. Vedie ku kostolu reformovanej cirkvi. Už kráčať alejou je zážitok, celá je vydláždená akýmisi stĺpikmi s vyrezanými dekoráciami v tvare „striešok a guličiek“. Dávam sa do reči s jednou z miestnych farníčok. Vraj sem stĺpiky priviezli zo železničných násypov. Hmm, zaujímavé zistenie…
Samotný kostol dýcha novotou, zvonka i zvnútra, hoci miestnych veriacich kalvínskeho vyznania je len hŕstka. Podľa slov mojej náhodnej sprievodkyne bol postavený ešte v roku 1775, na stránkach obce sa uvádza rok 1837. Čo z toho je pravda, si už budete musieť zistiť sami. No naposledy ho renovovali v roku 1991, aspoň tak to stojí na jeho priečelí.
V kontraste s jeho novotou, kúsok opodiaľ stojí štvorcová budova, do ktorej sa pomaly a nekompromisne zarýva zub času. Ak máte radi ešte neobjavenú, len nedávnu “retro minulosť” – toto je jeden z jej prvkov – budova starej školy, ktorej éra sa definitívne uzavrela ešte v 70-tych rokoch.
Pravá raritka však na vás čaká na vrchole kopca, do ktorého spomenutá ulička ústi. Tam, kde by ste už naozaj nič nečakali – akurát tak názov obce preškrtnutý červenou, vinie sa malebný hájik z viac ako dvestoročných líp. V tôni jednej z nich spočíva malá lurdská jaskynka, miesto modlitieb a stíšenia sa v náručí prírody, uprostred uponáhľaného sveta. A pre cyklistov príjemná odbočka zo značenej cyklotrasy, ktorá vedie neďalekým Dolným Pialom.
To však nie je všetko – v srdci hájika vás zláka nápadná smreková alej – a na jej samom konci drobný kostolík s malou vežičkou, vkusne zrenovovaný. Kostolík – nie to hocijaký, ale románska stavba a Národná kultúrna pamiatka s patroníciom Kostol Narodenia Panny Márie. Väčšinu času je však uzavretý. Ak sa chcete dostať dnu, kontaktujte miestneho správcu farnosti. Tak čo poviete, oplatí sa odbehnúť z cyklotrasy?
A keď sa už sem zatúlate, zbehnite si z kopčeka a zabočte doľava, do ďalšej tichej a tak trochu zabudnutej uličky. Zemianskych dvorov tu si zjavne bolo kedysi viacero – i tu dodnes stoja murované stĺpiky s dekoratívnymi bránami, aj keď komu dvory skutočne patrili, je len na vašej fantázii. A ešte čosi sa tu čnie – obecná zvonica z roku 1875, ktorá dostala pred pár rokmi úplne nový šat …
Komu by sa málilo, dám mu ešte jeden tip. V obci totiž žije človek, ktorý ovláda dvanásť starodávnych remesiel. Spod jeho šikovných rúk už vyšli rytierske sedlá, historické vozy a koče, starodávne zbrane či krosná na tkanie. Opraví, zrenovuje, reštauruje – všetko len starodávnymi technikami ako kovanie, tepanie, tesanie do kameňa, práca s kožou či vlnou, kolárstvo i rezbárstvo. Do svojej dielne občas vezme aj návštevníkov. Prijmite pozvanie od majstra starodávnych remesiel – Mateja Nagya .
By the way, do susedného Dolného Pialu to máte, čo by kameňom dohodil. Prekvapí vás honosným kaštieľom s mega obrovskými vínnymi pivnicami a útulnou kaviarničkou, nádherným parkom s historickým mariánskym stĺpom, ale aj lánmi viníc v lokalite Medvecké. Tak neváhajte a príďte, stále je čo objavovať …