Zlatistá krása sa prediera pomedzi stromy. V prudkom letnom slnku vás doslova oslepí. Nedá sa prejsť okolo nej bez povšimnutia, rovnako ani okolo rozľahlého parku, ktorý celú tú nádheru ukrýva vo svojom strede. Reč je o Mariánskom stĺpe Panny Márie Immaculty. V kontraste s ošarpaným kaštieľom v pozadí celý svieti. Samotný kaštieľ je pre mňa rovnakým prekvapením – ak nie aj väčším – už z diaľky púta pozornosť majestátnym vzhľadom, je svedkom šľachtickej doby a slávy. Kam sa pozrieš, dýchne na teba kus histórie – a to som ešte ani z auta nevystúpila. Vitajte v Dolnom Piali …
Vínna réva odjakživa patrila ku koloritu tohto miesta. Vinárstvo sa spomína už v čase prvej písomnej zmienky o obci (niekedy okolo roku 1470). Tradícia dobrého vína tu trvá doposiaľ. S miestnym kaštieľom má veľa spoločného. V jeho útrobách dodnes existujú rozľahlé vínne pivnice, v ktorých sa hravo otočil aj konský povoz s kaďami hrozna. Grófi mali v okolí obrovské vinice a podľa dobových záznamov s dorábaným vínkom obchodovali až niekde v Turci.
V dedine kedysi fungovala viničná samospráva, dedinčania si volili vinárskeho richtára aj strážnikov. Kto vošiel do vinohradov v čase, keď ešte nebola vyhlásená oberačka, platil pokutu a mohli ho aj odsúdiť. Nebojte sa, vám nič podobné nehrozí – spokojne sa vyberte na prechádzku miestnymi vinohradmi, ktoré končia až na Medveckom. Pri tzv. Vraňom vinohrade vybehnite až na najvyšší bod – chrbát pahorku. Naskytne sa vám nádherný výhľad do všetkých kútov Slovenska od Pohronského Inovca cez Krupinskú planinu až po maďarské pohoroie Boszony. Celý levický okres budete mať ako na dlani.
Onedlho tu už bude stáť rozhľadňa – na hranici dvoch okresov – levického a novozámockého, dvoch vinohradníckych regiónov – Tekovského a Želiezovského aj na strete katastrov viacerých obcí. Kým sa tak stane, nezabudnite navštíviť Dolnopialske vínne slávnosti, ktoré sa v obci konajú raz ročne – na sv. Urbana. A ešte jedna perlička – v blízkosti viníc, v lokalite Badice sa nachádza významné archeologické nálezisko.
Ale naspäť ku kaštieľu. Zdobené stropy a prvky dekoratívnej architektúry po stenách dokumentujú zámožnosť niekdajších majiteľov. Interiér kaštieľa verejnosti prístupný nie je – možno raz, keď sa kaštieľ dočká obnovenia svojej dávnej krásy.
V dobách komunizmu sa jeho priestory využívali na priemyselné účely a renovácia kaštieľa v 70-tych rokoch neuvážene zasiahla do celej jeho nádhery. No ostal kultúrnou pamiatkou a malý “nádych” tohto umenia si môžete dopriať pri skvelej kávičke v Café Bare, ktorý sídli priamo v ňom. A ak Boh dá, raz bude aspoň časti kaštieľa prinavrátený punc šľachtickej doby v podobe malého miestneho múzea …
Kým opustíme kaštieľ, treba ešte spomenúť pavlóniu a Hunyadiovcov. So slávnym šľachtickým rodom, ktorému patrila nielen celá usadlosť súčasného Dolného Pialu, sa viaže aj jedna legenda. Keď sa im narodila dcéra, vysadili rýchlo rastúcu drevinu – pavlóniu. Strom rástol zarovnak s dievkou. A keď sa vydávala, spravili jej z neho truhlicu na veno. Či už tak bolo alebo nie – pavlónie dodnes rastú na nádvorí kaštieľa a najstaršia z nich počíta už cez 150 rokov …
Kúsok za mostom nájdete katolícky Kostol Nanebovstúpenia Pána s príjemne upraveným okolím a lavičkami. Aj okolie mariánskeho stĺpu pozýva k stíšeniu a oddychu na lavičke.
Park tu však nekončí, na opačnej strane kaštieľa zeleň pokračuje spestrená plejádov detských hracích prvkov. Vedľa seba tu nájdete moderný drevený hrad spolu s hojdacími lodičkami a sedačkovým kolotočom z komunistickej éry. Vašim detvákom aspoň v praxi vysvetlíte, o čom bolo socialistické detstvo.
S vinicami sme začali, s vínom aj skončíme, a to rovno s vínom s chráneným označením pôvodu Dolný Pial. Ak ho ochutnáte, vedzte, že pochádza priamo z kaštieľskych pivníc …
Tak, ako? Oplatí sa prísť na potulky? A keď tu už budete, nevynechajte ani Horný Pial s Národnou kultúrnou pamiatkou – Kostolíkom Narodenia Panny Márie s románskymi prvkami, starobylou zvoničkou v centre obce či starodávnymi bránkami a stĺpikmi na priečeliach niekdajších zemianskych dvorov …
