Obrovský zelený park a rozľahlá budova, ktorá nepochybne nepochádza z tohto storočia. Oproti malebný starobylý kostolík s románskou apsidou a nevšednou ornamentovou bráničkou. Kde sa pozrieš, stopy kúrií a zemianstva. Stočím volantom a zaparkujem. Je júnové poludnie a tieň majestátnych stromov v parku ponúka príjemný chládok. Ovládne vás neskutočný pokoj, svieži vzduch a čo je fantastické – neutíchajúci štebot vtákov.
Ani park nebude najmladší … v Ondrejovciach však nie je jediný. Kým čakám na môjho sprievodcu, prechádzam sa zeleňou. Míňam fontánu aj starý vysoký vodojem z dávnych šľachtických čias, ktorý vraj ešte fungoval aj v povojnových rokoch. O kus ďalej ma upúta pomník s nápisom Strom republiky. Ten tu vysadili v neslávnom roku 1968. Ktovie, prečo …
Dominantou parku je však nevšedná budova, ktorá nápadne pripomína kaštieľ. V histórii prešiel rukami viacerých majiteľov, dnes je kultúrnym stánkom v obci. Môj dnešný sprievodca – lokálny historik, kronikár a „lúštiteľ dobových spisov” v jednom – vitálny (takmer) osemdesiatnik, János Luky vytvoril v priľahlej budove, bývalom správcovskom dome a koniarni Historickú expozíciu alebo skôr malé obecné múzeum. Dopodrobna preštudoval dejiny obce zo všetkých uhlov pohľadu, aj životy šľachtických rodov, ktorých sa tu vystriedalo neúrekom. Odporúčam vybrať sa na pochôdzku po obci s ním (kontakt nájdete na webovej stránke obce) a dozviete sa kuriozity, ktoré vám určite nikto iný neprezradí.
Keď už sme pri šľachtických rodoch – samotné Ondrejovce mali kedysi šesť kaštieľov a niekoľko zemianskych kúrií. Parádna história na maličkú obec, ktorá dnes počíta len niečo cez 440 obyvateľov. Viacero kaštieľov je dnes už v súkromných rukách. Najzachovalejším z kaštieľov je podľa všetkého súčasný kultúrny dom – honosná budova, ktorú vidno už z cesty. Z ďalšieho kaštieľa na opačnej strane parku nájdete dnes, žiaľ, už len ruiny. Svojho času ho dal postaviť zeman Viktor Benkovich, no neprimeraným využívaním za socializmu zostali z neho iba rokmi a počasím ohlodané múry.
Mimochodom, v jeho blízkosti nájdete ďalšiu mega raritku – kamenný, už napoly rozpadnutý stredoveký hrad alebo skôr jeho miniatúru. Kamenné múry, dobové okná … Až máte pocit, že ste sa ocitli niekde v časoch kráľa Artuša. Miestni dali miestu názov „Skala”.
Benkovich bol podľa slov môjho sprievodcu tak trochu čudák. Z akéhosi rozmaru postavil si zámoček a vysadil okolo neho vzácne dreviny. Nad priečelím vstupnej brány nezabudol zanechať svoje „logo” – erb s rodovými znakmi.
Vraciame sa parkom. Len kúsok opodiaľ oddávna stojí starý románsky Kostolík Navštívenia Panny Márie. Podľa všetkého pochádza ešte z roku 1371, no historické záznamy z tohto roku sa doložiť zatiaľ nepodarilo.
Miestni veriaci sa tu ešte donedávna stretali na sv. omši len raz do roka, na sviatok titulu chrámu, 2. júla. Dnes slávia bohoslužby už len vo „veľkom” Kostole sv. Ondreja, apoštola. Čo je však dôležité, od roku 2015 je románsky kostolík na súpiske Národných kultúrnych pamiatok. Žiaľ, chátra a potrebuje náležitú opravu.
Na hraniciach miestnych častí Držľany a Veľké Ondrejovce nájdete ešte jednu zaujímavú sakrálnu pamiatku – sochu P. Márie z roku 1831 (aj keď pôvodná socha je už nahradená novšou). Práve v tom roku zúrila v obci cholera, no jej postup sa zastavil práve tu – na hraniciach dvoch chotárov. Veriaci tu z vďačnosti Bohu vystavali mariánsky stĺp.
A ak ste fanúšikom starobylých architektonických prvkov, vo „veľkom“ kostole ich tu zopár nájdete.
Tak, čo poviete? Oplatí sa prísť „na výzvedy”?
Môj súkromný tip: Celodenný výlet rozdeľte na dvoje – časť strávte poznávaním Ondrejoviec a deň môžete zavŕšiť v Termálnom kúpalisku Podhájska, máte ho hneď „za rohom”. A ak ste milovníci dobrej kávy, v susednom Dolnom Piali – rovnako starobylej zemianskej obci – nezabudnite navštíviť Café bar v miestnom kaštieli. Ktovie, možno sa pri kávičke necháte ukecať aj na sladkú bodku 🙂 .
