Štiavnické vrchy

Sopečné pohorie - Štiavnické vrchy - sú jediným pohorím, ktoré v Regióne Tekov máme. Jeho najjužnejšie výbežky s vulkanickým podložím a pôdou bohatou na minerály dali základ úrodným svahom posiatym vínnou révou a tradícii dorábania vína. Dnes je obľúbeným miestom pre nenáročnú turistiku a cyklotrasy v regióne.

Sopečné pohorie – Štiavnické vrchy – sú jediným pohorím, ktoré v Regióne Tekov máme. Jeho najjužnejšie výbežky s vulkanickým podložím a pôdou bohatou na minerály dali základ úrodným svahom posiatym vínnou révou a tradícii dorábania vína. Dnes je obľúbeným miestom pre nenáročnú turistiku a cyklotrasy v regióne.

Slovenská brána

Najjužnejšími výbežkami Štiavnických vrchov sú Kozmálovské vŕšky, oddelené od pohoria prírodným útvarom – Slovenskou bránou, úzkou dolinou Hrona, tiahnucou sa od Hronského Beňadika až po Tlmače. V stredoveku patrila k významným strategickým, obranným bodom a tvorila vstupnú bránu k stredoslovenským banským mestám.

Na vyhliadke Krivín …

Dnes je Slovenská brána ovplyvnená výstavbou cesty a železnice. Jej pôvodnú krásu odhalí až výhľad z brala Krivín nad obcou Psiare. Dostanete sa naň po modrej turistickej značke 2668 z Tlmáč. Odmení vás nádherným pohľadom na severnú časť Tekova, od kláštorného komplexu v Hronskom Beňadiku až k obciam v čilejkárskom mikroregióne. Vyhliadka Krivín je súčasne jedným z hradísk ranného stredoveku.

Furmani aj baníci

Príjemnú vychádzku ponúkne zelená trasa 5125 z obce Devičany k poľovníckej chate na Žuhračke. Navštíviť sa oplatí aj rázovitú, najvyššie položenú obec v regióne – Uhliská. V časoch socializmu sa tu nachádzalo jediné lyžiarske stredisko na území súčasného Nitrianskeho kraja. Dnes ho nahrádza iná, zaujímavá atrakcia – Uhliská Furmanka – medzinárodná súťaž furmanov a ťažných koní. Obcou vedie modrá turistická trasa (2668), ktorá sa v sedle Lachtriská (698 m n.m.), kúsok nad obcou, napája na Rudnú magistrálu (červená značka 0804) a smeruje do centra baníckej histórie – Banskej Štiavnice.

S dávnym baníctvom sú späté aj obce Bátovskej kotliny, na juh od Štiavnických vrchov. Baníckou tradíciou sa hrdí obec Pukanec, niekdajšie slobodné banské mesto. Stopy baníckej histórie môžete v obci objavovať dodnes formou Náučného chodníka Po stopách rudného baníctva, či Štampoského jarku, ale aj muzeálnej Expozície pukanskej histórie. Zároveň je Pukanec miestom s najväčším počtom vzácnych stromov Moruše čiernej. Susedná obec – niekdajšie banské a trhové mesto alebo Mesto kráľovien – dnešné Bátovce, vytvárali podpornú pôdu pre fungovanie banskej činnosti v Pukanci.

Zo sedla bicykla

Krásy Štiavnických vrchov si môžete vychutnať aj zo sedla svojho bicykla (cyklotrasy). Z Pohronskej magistrály (červená trasa 010) sa v Tlmačoch odpája zelená cykloznačka 5126 vinohradníckym chotárom obcí Rybník, Čajkov a Nová Dedina, kde sa môžete napojiť na zelenú 5125 cez hory až do Devičian. Alebo sa vyberte Hrebeňom Štiavnických vrchov po modrej 2114 z obce Pukanec na Uhliská a pokračujte až do Banskej Štiavnice.

Sedlo Lachtiská

Tipy na turistické trasy:

1, zelená 5523: Bátovce – Pečenice – Jabloňovce – Segíňov horáreň – Dekýš mlyn – Počúvadlianske jazero – Sitno (od Bátoviec po Dekýš mlyn zároveň červená cyklo 052)

2, modrá 2668: Krivín – Priesil – Rakovec – Agraš – Tatiar – sedlo Krížny buk – Veľký Veterník – sedlo Súdenica – Uhliská – sedlo Lachtriská (v Lachtriskách napojenie na Rudnú magistrálu 0804 smer Nová Baňa a na druhú stranu: Vysoká a Banská Štiavnica – zároveň slovenská vetva pútnickej cesty Camino de Santiago)

Zdieľať:

Pozrite si tiež

Sacherova torta

Tmavá piškóta, marhuľový džem a bohatá čokoládová poleva … V časoch Rakúsko-Uhorskej monarchie hotový zázrak. Vytvoril ho vtedy len 16-ročný

Brhlovské podlievané buchty

Jemné kysnuté cesto, slivkový lekvár a štyri druhy bohatej posýpky. Reč je o Brhlovských podlievaných buchtách, ktorých oprášená, približne 80