Prežili stáročia, no napriek pohnutým časom ostali do dnešnej doby zachované. Reč je o vzácnych stredovekých freskách – v Kostole sv. Jakuba v Želiezovciach a v Kostole sv. Mikuláša v Sazdiciach. Oba katolícke kostoly sa na istý čas ocitli v rukách reformovanej cirkvi, ktorá dala fresky premaľovať na bielo. Miestnym nadlho zmizli z očí a takmer sa na ne zabudlo. Objavené boli v oboch prípadoch až pri rekonštrukčných prácach v priebehu 19. – 21. storočia. A tak ich môžeme obdivovať aj dnes …
Kostol sv. Jakuba Želiezovce
Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia prešiel pohnutými dejinami, súčasný stav je výsledkom opráv po konci druhej sv. vojny. Zo skvostov, ktoré kostol v sebe ukrýva, dominujú dva – rímsky sarkofág z 2. storočia a unikátne stredoveké fresky.
Rímsky sarkofág priviezol do Želiezoviec Juraj Vesszös Becsei, miestny zemepán a kráľovský rytier. Prepravoval v ňom ulúpené zlato. Dnes slúži ako podstavec hlavného oltára.
Pôvodne bol kostol vyzdobený 14 freskami, vyhotovenými v rokoch 1353-1393. Tvorcom aspoň jednej z nich bol istý taliansky maliar majster Matej. V období, keď bol kostol v rukách reformovanej cirkvi, boli fresky premaľované na bielo. Paradoxne ich to (aspoň časť z nich) zachránilo aj pre súčasnú dobu. Objavené boli až v roku 1884, počas rekonštrukčných prác.
Zachovali sa však iba tri z nich, dve z nich sú oddelené maľovanou stuhou. V dolnej časti fresky je znázornený akt ukladania tela Ježiša Krista do hrobu, v hornej je vyobrazenie dvoch anjelov s Veronikinou šatkou s odtlačkom tváre zmŕtvychvstalého Krista v rukách. Na južnej strane lode kostola je freska sv. Svorada a sv. Martina na koni, ktorý mečom odtína časť svojho odevu.
Netypickou freskou vďaka svojej tematike a výpovednej hodnote je maľba nesúca názov „Osobitný súd Juraja Vesszös Becseiho“. Hlavnou postavou nie je svätec, ale obyčajný smrteľník, navyše osoba známa nie celkom pobožným životom. Druhým netradičným prvkom fresky sú texty, uvádzané v citátoch pri jednotlivých postavách. Vzhľadom na to, že ľudia kedysi nevedeli čítať, predstavujú spomenuté texty nevšedný doplnok umeleckého diela. Freska zachytáva moment posledných okamihov života Juraja Vesszös Becseiho a dramatický súboj dobra a zla o jeho dušu.
Pri sondážnych prácach v roku 2016 boli objavené fragmenty fresky zobrazujúce dvojicu svätíc sv. Barboru a sv. Cecíliu s osobitnými atribútmi v rukách. Vo výklenku pod jednou z fresiek sa nachádza kríž s fragmentom kosti sv. Jakuba.
Kostol sv. Mikuláša, Sazdice
Prvá zmienka o kostole pochádza z 28. mája 1414 a spomína sa v nej zasvätenie chrámu patrónovi kupcov, cestujúcich a pútnikov – sv. Mikulášovi. No, kostol je zjavne starší. Zachovali sa v ňom nástenné maľby v podobe fresiek. Architektonickou výnimočnosťou je aj to, že si kostol dodnes uchoval pôvodnú stredovekú podobu a novšie úpravy sa ho dotkli len minimálne.
Za sedemstoročnú históriu kostola sa v Sazdiciach vystriedali mnohí zemepáni, medzi nimi aj evanjelickí. Na istý čas sa katolícky kostol ocitol aj v rukách protestantskej cirkvi. Do interiérovej výzdoby kostola však príliš nezasahovala.
Unikátne fresky boli prekryté na bielo a ostali tak na dlhý čas zakonzervované a utajené pred okolitým svetom. Ich objav súvisí s prestavbou katolíckeho kostola na prelome 19. a 20. storočia, no ich podrobný výskum a reštaurovanie sa dialo až po roku 2000.
Fresková výzdoba znázorňovala v priestore oltára (presbytéria) 12 apoštolov, štyroch z nich možno ešte stále vidieť v celkovej podobe. Fragmenty starodávnych fresiek sa zachovali aj na ďalších miestach kostola. Znázorňujú výjavy zo Sv. Písma a zo života svätých. Jedinečný kostol s talianskym renesančným umením by ste na juhu Slovenska asi len sotva čakali …
