Sila vody. Ľudia ju využívali odpradávna. Roztáčala kolesá vodných mlynov, zavlažovala polia, vytvárala prirodzenú bariéru a stála pri zrode mnohých sídiel.
Aj dnes sú rieky a vodné toky svedkami dávnych čias v podobe zariadení, ktoré na nich človek vybudoval. Mnohé už dávno zanikli a nahradili ich technické výdobytky modernej doby. No zopár sa ich zachovalo a sú predmetom pamiatkovej ochrany ako dôkaz rozumnosti a dôvtipu našich predkov.
A hoci dominantnú úlohu v Regióne Tekova zohráva rieka Hron, tentoraz to nebude len o nej. V centre diania ostane riečka Sikenica a vodný kanál Perec. Najvzácnejšie technické diela sa zachovali práve na nich …
Prvým z nich je barokový most v Bátovciach. Týči sa nad riečkou Sikenica už 250 rokov. Vystavali ho najmä kvôli doprave do vojenského „špitáľa“ v neďalekých Pečeniciach. Svoju históriu píše od roku 1780 a zdobí ho socha jedného z najvýznamnejších svätcov baroka, sv. Jána Nepomuckého. Niekdajšie banské mesto s výsadou mestských trhov, dodnes známe ako Mesto kráľovien, krášlia aj ďalšie zaujímavosti. Patrí k nim Schneiderovej kúria, súčasné obecné múzeum, pamiatková zóna v centre obce či vodná nádrž Lipovina spolu s vyhliadkou Borovica a Náučným chodníkom Okolo mesta kráľovien.
Vodný kanál Perec vybudovali ešte za čias Uhorska ako ľavostrannú odnož Hrona v dĺžke 53,5 km. Silu jeho vodného prúdu využívalo viacero vodných mlynov, z nich najväčším bol Schoellerov mlyn v Leviciach. Majestátnu budovu svojou veľkosťou predbehol už len Levický hrad. Patrí ku koloritu a dominantám mesta.
O jeho výstavbu sa zaslúžili v roku 1882 majitelia levického panstva, Esterházyovci. Mlyn neskôr vyhorel, no vystavali ho znova. Levické panstvo prevzali v roku 1897 do svojich rúk Schoellerovci. Mlyn modernizovali, naposledy v rokoch 1926-27. Dodnes sa zachovalo štvorposchodové silo na dlhodobé uskladnenie obilia. V mlyne bolo zamestnaných približne 80 ľudí a spracovával ročne 2300 vagónov obilia. Bol vybavený najmodernejšou technikou, mal laboratórium európskeho významu, vlastnú elektráreň a skúšobnú pec. Produkty levického mlyna boli známe po celom Slovensku a získavali významné ocenenia.
Dnes je už prebudovaný na kancelárske priestory. Jednou z jeho častí je aj kaviareň Schoeller, kde sa zachovala historická časť drevenej konštrukcie stavby, spolu s vodným kolesom na kanáli Perec. Verejnosti je prístupná počas otváracích hodín zariadenia.
Nielen Perec, ale aj rieka Sikenica bola kedysi posiata vodnými mlynmi. Vo výbornom stave sa dodnes zachoval Turčanov mlyn v Bohuniciach, dnes vysunutá expozícia Tekovského múzea v Leviciach. Kedysi ich v obci mlelo šesť, dostatok vody v Sikenici umožňoval ich celoročnú prevádzku. Posledný vlastník mlyna, Pavol Turčan, ho nechal viackrát renovovať, osadil v ňom valcové hlavice, dokonca elektrický pohon. Múka v ňom sa mlela trojaká – jemnejšia, hrubšia a krupica. Údiv vzbudzuje aj vodné koleso s priemerom 4,64 m, osadené v „ráštubni“, miestnosti, ktorá ho chránila pred mrazom a vysúšaním.
Vysunutá expozícia Bohunického mlyna je verejnosti prístupná od mája do októbra v piatky, soboty a nedele od 10 do 18h.
Momentálne je vysunutá expozícia UZAVRETÁ z dôvodu technických úprav.
Riečka Sikenica bola kedysi mlynmi doslova posiata. Mlyny nikdy nestáli osobitne, obyčajne mali svoju „dvojičku“. V priestore Národnej prírodnej rezervácie Horšianska dolina, rázovitého kaňonu uprostred úrodných polí, ich kedysi mlelo viac. Dodnes sa zachoval mlyn v zastavanej časti Horše (mestská časť Levíc), pozostatky jedného z mlynov nájdete aj počas prechádzky severnou časťou kaňonu. Menšie mlyny nútene ukončili svoje prevádzky po znárodnení v 50-tych rokoch, niektoré z nich využívali jednotné roľnícke družstvá na mletie šrotu.
A ak už navštívite svojrázny kaňon, vyberte sa na prechádzku neskrotnou divočinou. Náučný chodník v dĺžke takmer 8 km vám umožní nazrieť na celú krásu prírodného fenoménu, akým Horšianska dolina rozhodne je.
Kým potok Podlužianka pretekal územím Tekova odpradávna, vodný kanál Perec tu nebol vždy. Jeho vznik súvisí s obmedzením prevádzky vodných mlynov na dolnom toku Hrona kvôli splavovaniu stavebného materiálu do dolného Uhorska. Tak vznikla myšlienka vybudovať vodný kanál na ľavej strane Hrona. Slúžil ako zdroj vody pre mlyny, v neskorších dobách aj na zavlažovanie okolitých polí či napájanie Levických rybníkov a ryžovísk.
Od svojho vybudovania prešiel Perec viacerými reguláciami. K výnimočným úpravám na jeho toku nepochybne patrí levická zhybka – miesto, kde kanál Pereca podteká koryto potoka Podlužianka. Unikátne technické riešenie vybudovali ešte v roku 1911.
Zhybka pozostávala z troch liatinových potrubí s priemerom jeden meter, ktoré zabezpečovali prietok vody Pereca popod Podlužianku. Potrubia po oboch stranách ústili do dvoch vodných nádrží. Za sekundu bola zhybka schopná previesť 4m3 vody. Kým ju vybudovali, bolo nutné odkloniť vodný tok cez súkromný pozemok a hradnú záhradu. Majstrovský stavebný počin v časoch, keď žeriavy a buldozéry neboli ešte samozrejmosťou …
O polstoročie neskôr bola zhybka technicky zdokonalená a uvažuje sa aj o jej súčasnom vylepšení. Levickú zhybku nájdete v blízkosti Levického hradu a hradného parku.
Vyberte sa za technickými pamiatkami slovom aj obrazom:
Za krásou technických pamiatok – Od Bohuníc po Horšu, 1. časť
Za krásou technických pamiatok – Levice, 2. časť
Alebo sa zastavte v Tekove a obdivujte umnosť našich predkov …
