Pukanec
Bohatá banská história je spätá so severnou časťou Regiónu Tekov. V oblasti Štiavnických vrchov dodnes možno rozpoznať v teréne pozostatky banskej činnosti, vstupy do štôlní, vetracie šachty, banské chodby či povrchové ťažobné prepadliny, tzv. pingy. Lesy v okolí Pukanca sú nimi doslova posiate.
Kedysi slobodné kráľovské mesto Pukanec podliehalo priamo panovníkovi. Tvorilo súčasť prestížneho banského zväzu – siedmich stredoslovenských banských miest spolu s Banskou Bystricou, Banskou Štiavnicou, Kremnicou, Novom Baňou, Ľubietovou a Banskou Belou. Pukanec preslávila najmä ťažba striebra, s baníctvom je dodnes spätých množstvo (nielen) banských pamiatok v obci a jej okolí.
Už v tom čase mal Pukanec právo voliť si svojho richtára, mal samostatné súdnictvo, dokonca aj vlastného kata. V meste zriadili banský súd, dnes je jeho budova sídlom obecného úradu. Banský súd fungoval 24 hodín denne, evidoval každého ťažiara a udeľoval mu tzv. kutacie právo. Po jeho zániku ho presunuli do Kremnice. Traduje sa, že pukanskí ťažiari iba prešli „na druhú stranu kopca“ a založili Novú Baňu. Niečo málo pravdy na tom bude, skutočne tam objavili rudnú žilu a dali tak podnet nielen na jej ťažbu, ale aj vytvorenie novej baníckej osady.
Pripomienkou bohatej banskej histórie sú dva náučné chodníky, oba začínajú v centre obce, na Námestí mieru. Vyberte sa na putovanie Náučným chodníkom Po stopách starého rudného baníctva, po lesnom teréne plnom pozostatkov banskej činnosti vás prevedie 12 informačných panelov. NCH prejdete len na pešo, je okružný s dĺžkou 5,2 km a prevýšením do 240m. Prechod ním trvá približne 2,5h. Z dôvodu nepravidelnej údržby NCH, je potrebné pristúpiť k jeho renovácii. V prípade, že sa naň vyberiete, odporúčame dôkladne sledovať značenie a trasu si dopredu naštudovať.
Ďalším z nich je Náučný chodník Štamposký jarok. Súvisí s dômyselným systémom dopravy do zhromaždiska dažďovej vody, do banských tajchov, ako aj k zariadeniam na spracovanie vyťaženej rudy. Ide o 12km dlhé technické dielo, ktorým sa privádzala voda z tajchu Štampoch k Pukancu. Štamposký tajch je jedným z početných vodných nádrží v Štiavnických vrchoch, vybudovaný v rokoch 1768-1770 (sústava umelých vodných nádrží – tajchov v okolí B. Štiavnice bola v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). V Pukanci nedávno obnovili aj repliku starodávnej banskej klopačky, ktorá zvolávala baníkov do práce a ohlasovala verejnosti nebezpečenstvo (nájdete ju v blízkosti Expozície pukanskej histórie).
S rozvojom baníctva súvisel neskôr aj rozmach remesiel a ovocinárstva. V Pukanci pôsobilo viacero remeselných cechov, najstaršie záznamy sú o cechu debnárskom, no bol tu aj cech zlatníkov, kováčov, zámočníkov, mäsiarov, čižmárov a kolárov. Posledný záznam z roku 1947 je o cechu obuvníckom. Z bohatej plejády remesiel sa dodnes zachovala najmä hrnčiarska tradícia s nezameniteľným ornamentom – pukanskou ružou. V roku 2023 bolo pukanské hrnčiarstvo zaradené do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Nositeľom ocenenia sa stal, dnes už, žiaľ, zosnulý folklorista a milovník pukanskej histórie, Peter Klinko.
Ešte za socializmu bola veľmi známa a rozšírená výroba pukanskej „gliedenej“ škridle, špeciálne upravenej tak, aby sa z nej sneh poľahky zošmykol dole. O remeslách a bohatej banskej histórii sa viac dozviete v miestnom múzeu – Expozícii pukanskej histórie. Nezabudnite navštíviť ešte stále fungujúcu debnársku dielňu Ladislava Hruškoviča (info v Expozícii pukanskej histórie). Svoje hrnčiarske zručnosti si môžete vyskúšať v dielni hrnčiara Petra Švarca.
Obec zdobí jeden z najstarších kostolov v okolí – Kostol sv. Mikuláša, takmer rovnako starý ako banícke mesto samo. Malý gotický chrám skrýva v interiéri tri nádherné drevené oltáre, ktoré sú dielom nasledovníkov Majstra Pavla z Levoče. V jeho blízkosti nájdete mestské hradby a pod nimi príjemnú oddychovú zónu s parčíkom a lavičkami. Centrom námestia je Morový stĺp z roku 1740, za ním stojí podstatne mladší Evanjelický kostol.
K perličkám rozhodne patrí, že Pukanec je miestom s najvyššie položenými vinicami na Slovensku. Túlajte sa nádherným viničným svahom nad dedinou a objavte starodávne pivničky, tzv. ľochy, z ktorých mnohé vznikli na miestach rozľahlých banských chodieb a úkrytov v čase tureckého nebezpečenstva.
Viničnou oblasťou vedie aj Náučný chodník O Moruši čiernej (Morus nigra), ľudovo nazývanej kyslá jahoda. Najstaršie jedince počítajú už cez tristo rokov a v katastri Pukanca je zaznamenaný najvyšší výskyt stromov moruše v rámci strednej Európy. Vegetatívne rozmnožovanie jedincov moruše spôsobuje, že sa vedľa seba nachádza niekoľko generácií moruší. Jej kmeň sa po čase rozčesne a klesá k zemi, kým sa nezakorení.
Liečivé účinky jej plodov a listov poznali ľudia už v dávnych dobách a domáci z nej dodnes vyrábajú množstvo produktov od džemov cez sirupy až po rôzne tinktúry. Moruša čierna je jediným stromom na Slovensku, ktorý má svoj vlastný receptár a festival. Koná sa na dvoch miestach – v Pukanci počas Pukanského kulinária a v susedných Bátovciach počas Festivalu Archy chutí.
Zastavte sa a objavte perlu na pomedzí Tekova a Hontu – malebné slobodné kráľovské mesto Pukanec …
Bátovce
Hoci sa v Bátovciach banské pamiatky nenachádzajú, s baníctvom bolo vtedajšie mestečko v dávnych dobách úzko prepojené. V dobových listinách sa zachoval jeho prívlastok ako Forum reginae alebo Fraumarkt – Mesto kráľovnej. Pre slobodné kráľovské mesto Pukanec, aj iné banské mestá, vytváralo obslužné funkcie, malo výsadu konania trhov a zásobovalo ich potravinami. Pripomienkou historických súvislostí je tzv. Dolná brána – miesto vstupu do vtedajšieho mesta. Nájdete tu pamätnú tabuľu osadenú na múre pod farským Kostolom sv. Martina.
Od Dolnej brány vedie Náučný chodník Okolo Mesta kráľovien. Poukazuje na prírodné a historické zaujímavosti v okolí Bátoviec, ako vodná nádrž Lipovina, vinohradnícka oblasť s typickými vínnymi pivničkami – ľochmi a končí až na Vyhliadke Borovica s panoramatickým výhľadom na Bátovskú kotlinu. Trasa je zokruhovaná, po zostupe z vyhliadky sa okolo vodnej nádrže dostanete opäť do dediny.
Bátovce zdobí viacero historických pamiatok. Pravdepodobne najstaršou je Schneiderova kúria, dnes sídlo obecného múzea. V jeho expozíciách zažijete vidiecky život našich predkov a spoznáte zašlé časy socializmu. Dominantou obce a nádhernou technickou pamiatkou je nesporne barokový most z roku 1780, dodnes zachovaný v pôvodnej podobe. Časť obce je vyhlásená za pamiatkovú zónu.
Miestny Gazdovský dvor ožíva každú sobotu (7.30-11.30) SLOW FOOD Trhom Zeme, ktorý reprezentuje lokálnych predajcov a lokálne produkty. Ochutnať ich môžete napríklad aj vo forme chutného obeda, pripravovaného priamo na trhu z lokálnych produktov predávaných na mieste. Trh symbolicky nadväzuje na dávnu tradíciu stredovekých trhov za čias rozmachu baníctva.
Spoznajte dávnu históriu a vychutnajte si atmosféru vidieckeho trhu …
