Leviciam nedominuje iba hrad. Hoci je v záplave moderných budov neprehliadnuteľným objektom, architektonicky zaujímavých prvkov má mesto oveľa viac. Mnohé z nich boli v minulosti obľúbeným nedeľným vychádzkovým miestom obyvateľov aj návštevníkov Levíc a ku koloritu mesta patria neodmysliteľne dodnes. Ktoré to sú? Poďte s nami objaviť autentickú atmosféru Levického korza. Putovať ním môžete aj v zime …
(Historické fakty čerpajú z publikácie: Švoliková M. a kol., Monografia mesta Levice, 2016)
„Teraz sedím v kaviarni a pozerám po pekných dievčatách. Sedím na korze v Leviciach,“ píše na dobovej pohľadnici návštevník Levíc z Budapešti v roku 1910. Je teda zrejmé, že krásy Levíc si miestni aj návštevníci radi vychutnávali už za čias Rakúsko-Uhorska. Mesto medzitým menilo svoju tvár, s ohľadom na spoločenské zriadenia, ktoré sa za ostatné storočie striedali, aj vzhľadom na rôzne stavebné štýly a architektov, ktorí do výstavby mesta zasahovali.
Historické centrum akoby sa „načas stratilo“. No, práve staré mesto a jeho krásy sa spolu pokúsime znovuobjaviť. Vďaka prechádzke po Levickom korze spojíme možnosť vychutnať si historickú architektúru, na svoju dobu moderné technické unikáty, ale aj panorámu mesta z vyhliadkovej veže na levickej Kalvárii. Korzovanie mestom práve začína.
Staré korzo
Levický lokálpatriot, zberateľ pohľadníc a fotografií z histórie mesta Levice a neskôr aj viceprimátor Levíc, žiaľ, dnes už zosnulý, Csaba Tolnai, opísal pojem korza nasledovne:
„Korzo kedysi predstavovalo priestor pre peších od budovy národnej kultúrnej pamiatky Hotela Lev až po budovu dnešného tzv. Meštianskeho domu, rovnako národnej kultúrnej pamiatky na Námestí hrdinov 7/8 s bývalou cukrárňou a v súčasnosti kvalitnou kaviarňou. Koncom 19. storočia bol tento priestor upravený na pešiu zónu. Bola to najelegantnejšia a najvýstavnejšia časť hlavného námestia, ktorá ožívala každý večer a vo sviatočné dni aj dopoludnia.“
Naše korzovanie mestom si trochu rozšírime a prechádzku začneme na Námestí hrdinov. Obkolesuje ho viacero budov, ktoré stoja za povšimnutie. Prvou z nich je samotná radnica, dnešný Mestský úrad. Vybudovali ho v roku 1902 ako Mestský dom, nadstavbu podlažia v roku 1927. S ňou sa viaže na tú dobu unikátna technológia, pri ktorej zdvihli strechu a ďalšie poschodie domurovali bez rozobratia krovu. Väčšina budov na Námestí hrdinov je majstrovským dielom známeho levického architekta a staviteľa Rudolfa Cibulku. K zaujímavostiam mestského úradu patrí zvonkohra, ktorá z radničnej budovy nôti známe melódie každú celú hodinu.
Neodmysliteľnou súčasťou Levického korza je Hotel Lev. Už viac ako sto rokov stojí na mieste hostinca, ktorý v roku 1879 vyhorel. Na jeho nádvorí sa hrávali divadelné predstavenia. Výstavbu nového hotela ukončil mestský magistrát v roku 1910. Na svoju dobu predstavovalo reprezentatívne sídlo a jedinú verejnú budovu s ústredným kúrením v meste.
Poskytovaním kvalitných hotelových služieb Hotel Lev iba ťažko nachádzal vo svojom okolí konkurenciu. Výnimočné jedlá a plzenské pivo, pohotoví čašníci, živá hudba, ktorá hrala každý večer, komfortné ubytovanie či vlastná preprava hostí hotelovým dostavníkom. Nechýbala reštaurácia, kaviareň a veľká divadelná sála. Od roku 1913 tu sídlilo prvé stále levické kino s názvom Apollo. Budovu mnohí poznajú aj pod názvom Hotel Denk, podľa jedného z majiteľov, ktorý ho nechal v 30-tych rokoch výrazne zmodernizovať.
V okruhu Námestia hrdinov nájdete aj Hotel Golden Eagle, pôvodne dom Dávida Knappa, rovnako kultúrnu pamiatku, ako aj Meštiansky dom na protiľahlej strane námestia, v ktorom sa, okrem iného, nachádza aj Levická mestská pivnica – stála expozícia histórie a súčasnosti vinohradníctva a vinárstva v meste Levice.
Na Námestí hrdinov ešte chvíľu pobudneme. Mnohí si ho z čias socializmu pamätáme ako obrovské mestské parkovisko a miesto konania Martinských jarmokov. Svoju súčasnú podobu získal pred 15 rokmi a stal sa kultúrnou a oddychovou zónou. Inak, tušíte, prečo nesie námestie vo svojom názve hrdinov?
Pôvodne tu boli pochovaní vojaci, ktorí zahynuli pri oslobodzovacích bojoch o Levice na konci druhej svetovej vojny. Telá neskôr exhumovali a pochovali na vojenskom cintoríne v Štúrove. Pomník na námestí bol postavený na ich počesť a na jeho výstavbu bola v ťažkých povojnových časoch zorganizovaná verejná zbierka. Materiál pomníka je výsostne lokálny – travertín z neďalekého lomu. Autorkou návrhu pomníka bola významná levická dizajnérka predmetov z levického zlatého ónyxu – Helena (Ica) Tabyová. Vrchol pomníka „zdobil“ motív socialistickej hviezdy, kosáka a kladiva, po roku 1989 ho odstránili. Dnes je súčasťou depozitára Tekovského múzea.
Kríž nad mestom
Pozvoľna stúpame miernym svahom z námestia. Náš pohľad upúta ďalšia historická zaujímavosť, zasadená do svahu pod Kalváriou. Honosná budova Učiteľského ústavu alebo „pégéčky“, ako majú mnohí budovu Strednej odbornej školy pedagogickej roky zafixovanú, tu stojí už od roku 1911. Na jej stavbe sa podieľali aj majstri z Talianska. Budovu postavili v štýle anglických „college“ s internátom pre 120 študentov. S vyučovaním v nej sa začalo v školskom roku 1911-1912. V tom čase patrila medzi najmodernejšie a najkrajšie školy v Uhorsku.
Zaujímavú informáciu poskytuje Monografia Levíc. Pri poslednej rekonštrukcii budovy a výmene strešnej krytiny sa našiel originálny odkaz z minulosti. A nie jeden. Zrejme patrilo k študentskému adrenalínu dostať sa až priamo pod strechu a napísať svoje meno na škridlu. A tak sa tu zachovali mená študentov z rôznych časových úsekov histórie školy, dokonca aj iných škôl…
Kúsok opodiaľ, priamo cez cestu, sídli levická nemocnica. Možno ste roky popri jej drevenom plote prechádzali bez povšimnutia si menšej stavby, sčasti polkruhového tvaru a zaujímavým priečelím, ktorá za éry komunizmu slúžila ako sklad zdravotníckeho materiálu. No jej pôvodný účel bol diametrálne odlišný, dokonca posvätný. Pôvodne tu už od roku 1888 stála Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, priamo pri vchode do vtedajšej Župnej nemocnice. Slúžila pre účely rádových sestier pracujúcich v nemocnici, no na bohoslužby sem prichádzali aj obyvatelia mesta. Žiaľ, v tvrdých 50-tych rokoch minulého storočia komunistický režim kaplnku zrušil a v jej priestoroch zriadil nemocničný sklad. Dnes sa o jej záchranu a obnovu snaží OZ Patrimonium servandi.
Strmá cesta popri „pégéčke“ nás vytiahne až vysoko nad mesto, na kalvársky kopec. Ešte v 17. storočí slúžil na vojenské účely. O storočie neskôr tu vystavali vrcholovú Kaplnku Povýšenia sv. Kríža so súsoším Ukrižovania a krížovú cestu z piatich murovaných kaplniek. Po ničivom požiari mesta sa tu každoročne konala v júli prosebná púť. Kalvária bola aj obľúbeným miestom vychádzok Levičanov. No, počas druhej svetovej vojny boli kalvárske objekty značne poškodené a chátrali, až v 50-tych rokoch sakrálny areál úplne zanikol.
Obnovu Kalvárie iniciovalo opäť OZ Patrimonium servandi a dnes tu stojí torzo kostolíka Povýšenia sv. Kríža s novodobým strešným prekrytím, 14 kaplniek krížovej cesty a z pôvodnej telekomunikačnej veže na vrchu kopca je dnes veža vyhliadková. Panorámu mesta budete mať ako na dlani.
Sakrálny areál bol slávnostne požehnaný 27. júla 2008 a dva roky na to bol na vrchol vyhliadkovej veže pripevnený a požehnaný sedem metrov vysoký kríž, čnejúci sa nad okolitým mestom.
Sakrálny areál je zároveň miestom, z ktorého sa poľahky dostanete popri židovskom cintoríne až na Krížny vrch, posiaty levickými vinohradmi. Známy je aj starodávnou studňou a Kaplnkou Panny Márie, stojacej na pomedzí troch chotárov.
Ak zvolíte cestu smerom do mesta, prejdete sa Historickou promenádou, ktorá bola ešte v časoch pred Prvou republikou obľúbeným parčíkom a miestom prechádzok Levičanov. Historická promenáda opäť nadobúda svoj pôvodný ráz, najmä vďaka snahám Levického okrášľovacieho spolku. Dokonca sa tu raz ročne koná Juniáles.
Hrad a pôvodné námestie
Smerujeme k najstaršej zachovanej pamiatke mesta – Levickému hradu. Naše kroky vedú opäť cez Námestie hrdinov. Inak tušili ste, že nebolo vždy hlavným námestím v meste? Centrum sa totiž nachádzalo v blízkosti hradu a nedávno zreštaurovaný Trojičný stĺp na vtedajšom Námestí Sv. Trojice (dnes Ul. sv. Michala) bol jeho centrálnym bodom. Začiatkom 20. storočia sa mesto začalo zbavovať hradieb a rozširovať smerom k dnešnému námestiu, v tom čase mestskému trhovisku. Rozľahlý priestor trhoviska umožnil po jeho obvode stavať aj honosné budovy, no povrch námestia bol neudržiavaný a blatistý.
Podľa dobových záznamov bol na pôvodnom Námestí sv. Trojice (dnešnej Ul. sv. Michala) v roku 1777 postavený Trojičný stĺp, pravdepodobne ako vďaka za ochranu počas epidémie. Naznačujú to sochy ochrancov proti chorobám sv. Rochus a sv. Sebastián. Súsošie dopĺňajú sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Jána Krstiteľa. Sochárskej výzdobe dominuje súsošie Korunovácie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Trojičný stĺp devastoval zub času a vandalizmus. O jeho záchranu sa opäť postaralo OZ Patrimonium servandi. Súčasný Trojičný stĺp je replikou pôvodnej sakrálnej pamiatky. Torzá pôvodných sôch sú umiestnené v Tekovskom múzeu.
No naspäť k hradu. Najstaršie časti hradu pochádzajú z 13. až 15. storočia. Je vybudovaný na trachytovom brale, okolo ktorého bola vodná priekopa a bahnitá pôda. V čase tureckého ohrozenia nadobudol na význame a jeho okolie obohnali hradbami. V rokoch 1663-1664 bol v osmanskom područí. Vážne poškodenie hradu nastalo pri požiari v roku 1696 a jeho devastáciu dokončili v roku 1708 Rákociho vojská. Stratil obranný význam a zvyšky hradu odvtedy chátrali.
O jeho obnovu sa až v 30-tych rokoch 20. storočia zaslúžili majitelia levického panstva – Schoellerovci, v prevažnej miere z vlastných zdrojov. Nie všetky úpravy korešpondovali so stanoviskom vtedajšieho Štátneho referátu na ochranu pamiatok, a tak dnes k hradu patrí aj schodisko z Koháryho ulice, vedúce k novodobej kruhovej stavbe.
Sakrálne pamiatky
V blízkosti hradu vystavala rehoľa františkánov kláštorný komplex. Základ Kostola sv. Jozefa položili v roku 1714 a dostavali o šesť rokov neskôr. Stavbu priľahlého kláštora dokončili v roku 1740. Svojím pôsobením ovplyvňovali františkáni život v meste celé jedno storočie. Po zrušení kontemplatívnych reholí v roku 1782 cisárom Jozefom II. začala aj likvidácia levického kláštora. V kláštore v tom čase žilo 24 rehoľníkov. Mnohé predmety boli skonfiškované a skončili na dražbe, zlaté a strieborné predmety roztavili vo viedenskej mincovni.
Počas napoleonských bojov zriadili v kláštore vojenský lazaret a sklad. O návrat k jeho pôvodnému účelu sa pričinila rehoľa piaristov, ktorú sem povolali, aby spravovala novozaložené gymnázium. Venovali sa v meste aj pastorácii. Po roku 1918 bolo gymnázium zoštátnené a poslední piaristi opustili mesto v roku 1922.
Prvý kostol sa spomína v osade Bratka (v chotári Levíc) už v roku 1156. Patrocínium bolo zasvätené sv. Martinovi, neskôr sv. Ladislavovi. Kostol bol na obdobie takmer sto rokov aj v rukách protestantov. V roku 1645 sa dostal opäť do rúk katolíkov a patrocínium sa zmenilo na súčasné – Kostol sv. Michala, archanjela. Odvtedy dvakrát vyhorel a dnešnú podobu získal za éry Esterházyovcov. Veže naň pribudli až v roku 1902, ich náročnú stavbu realizoval architekt Rudolf Cibulka. Renovácia interiéru sa uskutočnila v roku 1992.
Zo sakrálnych pamiatok nemožno nespomenúť levickú Synagógu a priľahlú Židovskú školu. Synagógu postavili v roku 1883, je to sieňová modlitebňa s galériou pre ženy. Vstupné priečelie navrhol opäť levický staviteľ Rudolf Cibulka, ktorého rukopis dodnes nesie viacero významných budov v meste.
Koncom 60-tych rokov minulého storočia prešla stavba do rúk štátu, no značne chátrala. Podľa neskoršieho zámeru mala slúžiť ako výstavná sieň, čo prerušila situácia po roku 1989. Stavba sa v roku 1991 dostala pod správu mesta, značne zdevastovaná. Kompletne je zrekonštruovali v rokoch 2011-2012 a slúži ako priestor pre spoločenské a kultúrne udalosti mesta.
Priľahlú budovu Židovskej školy vystavali podľa projektu viedenského architekta Jacquesa Oblatta. Je charakteristickým dielom funkcionalistickej architektúry. Dokončili ju v roku 1936. Vyšlo z nej množstvo študentov, ktorí neskôr pôsobili v Leviciach vo významných profesiách.
V roku 1944 sa stala súčasťou židovského geta a po skončení druhej svetovej vojny v nej zriadili učňovskú školu. Po roku 1967 využívala priestory stredná ekonomická škola. Za Národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 2015. Židovská škola – Centrum tolerancie – tvorí jeden komplex s levickou Synagógou. Sídli tu stála expozícia s názvom Žili sme tu spolu, jej súčasťou je aj galéria a organizuje sa tu množstvo prednášok a workshopových aktivít.
Po stopách Schoellerovcov
Veľkopodnikatelia Schoellerovci kúpili levické panstvo od šľachtickej rodiny Esterházyovcov v roku 1867. V tom čase zaberalo viac ako 10 tisíc hektárov rozlohy, jeho súčasťou bol aj levický hrad.
Významnú pamiatku Schoellerov mlyn postavili v rokoch 1879 až 1882 na mieste starého kamenného mlyna z čias Esterházyovcov. V roku 1889 vyhorel, avšak znovu ho vybudovali a stal sa najväčším priemyselným objektom v okolí. V roku 1900 pôvodne vodný mlyn prestavali na parný pohon. Ako kurivo slúžila nafta, neskôr pri vyšších energetických nárokoch sem potiahli doplnkové vedenie z mestskej elektrárne a napokon mlyn v roku 1928 napojili na rozvodnú sieť Stredoslovenských elektrární. Bolo postavené štvorposchodové silo na dlhšie uskladnenie obilia pri zachovaní jeho kvality.
Mlyn zamestnával do 80 ľudí a spracovával 2 300 vagónov obilia ročne. Bol vybavený najmodernejšou technikou, mal laboratórium európskeho významu, vlastnú elektráreň a skúšobnú pec. Produkty levického mlyna boli známe po celom Slovensku a získavali významné ocenenia.
Dnes je hlavná budova opravená a priestory mlyna slúžia pre obchodné a kancelárske účely. Mlyn tvorí jednu z dominánt mesta a svojou mohutnosťou a úchvatnosťou stavby pripomína každému okoloidúcemu význam svojej existencie v minulosti (Tolnai, Csaba: Levice na starých pohľadniciach, 2006).
Gustáv Schoeller, jeden z majiteľov levického panstva, vystaval svoje sídlo v priľahlom Schoellerovom parku (dnes Park M. R. Štefánika). Kaštieľ bol obklopený množstvom vzácnych drevín a rastlín, no počas 2. sv. vojny ho poškodil ruský bombardér. Na jeho mieste je dnes kvetinový záhon. Územie parku bolo v roku 1984 vyhlásené za chránené.
Park prešiel rekonštrukciou na prelome tisícročí a bola v ňom osadená nová socha M. R. Štefánika, po ktorom park nesie dnes svoje meno. Za zmienku stojí aj fakt, že pôvodná socha tejto významnej postavy našich dejín stávala na súčasnom Námestí hrdinov až do roku 1938, keď sa Levice stali súčasťou Maďarska.
Technická pamiatka – Levická zhybka
Významný technický unikát sa nachádza v blízkosti hradu a hradného parku, v mieste, kde sa stretajú toky kanála Perec a vodného toku Podlužianka. Na svoju dobu odvážny projekt je dodnes funkčný. V mieste tzv. Levickej zhybky, ktorú vybudovali v roku 1911, jeden z tokov doslova „podteká“ druhý. Zabezpečili to tri liatinové potrubia priemeru 1m, ktorým pretekajú vody Pereca. Potrubia po oboch stranách ústili do dvoch vodných nádrží, z nich horná slúžila na zachytenie bahna. Takto vybudovaná zhybka bola schopná odviesť štyri kubíky vody za sekundu. Podobný technický „zázrak“ nájdeme v levickom okrese ešte jeden, v blízkosti obce Hontianska Vrbica (spracované podľa materiálov PhDr. Ladislava Vinczeho OESSH).
Naše korzovanie mestom tu ukončíme. Za ďalšími historickými či architektonickými zaujímavosťami mesta sa vyberieme nabudúce.
Ešte stále je čo objavovať …
