Región Tekov

Region TEKOV

Z historického hľadiska je TEKOV vnímaný hlavne ako stará uhorská župa, ktorá sa postupne vyvinula z Tekovského komitátu. Centrom Tekovského komitátu bol pôvodne Tekovský hrad, po ktorom župa dostala aj svoje pomenovanie. Tekovský hrad bol postavený v 11. storočí a nachádzal sa na území súčasnej obce Starý Tekov, ktorá leží približne 6 km od okresného mesta Levice. Po zničení Tekovského hradu v roku 1320 bolo sídlo stolice prenesené do priestorov Levického hradu. Z tohto miesta bola Tekovská stolica riadená až do začiatku tureckej expanzie. Turecké nájazdy prinútili vojenských veliteľov, aby sa zo strategických a obranných dôvodov sídlo stolice prenieslo v roku 1561 do nenápadných Topoľčianok. Premiestnením sídla župy do nového sídla v Topoľčiankach bol poverený Župan Štefan Dobó, ktorý bol aj kapitánom hradu Levice. Po skončení tureckého nebezpečenstva Topoľčianky už nevyhovovali neustále narastajúcim potrebám stoličnej administratívy a sídlo Tekovskej stolice bolo preložené do neďalekých Zlatých Moraviec. Stoličná správa vydržala v Zlatých Moravciach až do roku 1918. Od konca 18. storočia sa však prirodzeným politickým aj kultúrnym centrom regiónu stávali Levice a pôvodné územné a správne členenie Tekovskej župy s centrom v Zlatých Moravciach strácalo na dôležitosti. Po rozpade Rakúsko – Uhorska a vzniku národnostných štátov Československa a Maďarska došlo na Slovensku k novému územnému členeniu regiónov založenom na okresoch, ktoré omnoho lepšie reflektuje aktuálnu situáciu v regiónoch. Označenie Tekov nabralo za posledných sto rokov v Leviciach a jeho okolí úplne nový význam a na pôvodnú Tekovskú župu sa v každodennom živote v podstate zabudlo a nie je dôvod ju obnovovať.

Región TEKOV ako ho poznáme dnes, nekopíruje hranice bývalej Tekovskej župy, ale zaberá omnoho menšie územie ako bývalá Tekovská župa. Rozkladá sa na väčšine územia Levického okresu, z malej časti zasahuje do okresu Nové Zámky a jeho prirodzeným centrom je okresné mesto Levice. Súčasný región TEKOV sa nevyprofiloval na základe vonkajších politických tlakov a jeho hranice nie sú umelo vytvorené pre potreby samosprávy. Súčasný región TEKOV sa vyprofiloval sa na základe historických podmienok, obchodných aj medziľudských vzťahov a hlavne na základe prirodzenej kultúrnej sebaidentity obyvateľov žijúcich na geograficky ucelenom a relatívne jasne ohraničenom priestore v okolí mesta Levice.

Región TEKOV leží na severnej hranici Panónskej nížiny, presnejšie na výbežku Podunajskej nížiny a na Ipeľskej pahorkatine, ktorá plynule prechádza do juhozápadných výbežkov Štiavnických vrchov. Geomorfologicky sa teda Región TEKOV člení na dva stupne, na rovinu a na pahorkatiny. Centrálnu časť tvoria výbežky Podunajskej nížiny s alúviom Hrona, ohraničené na západe Pohronskou pahorkatinou. Okresné mesto Levice, ktoré je centrom regiónu TEKOV, leží z väčšej časti na širokej aluviálnej nive Hrona, ale severný a východný okraj Levíc už leží na svahoch a mierne zvlnených kopcoch Ipeľskej pahorkatiny. Pahorkatiny Regiónu TEKOV tvorí Ipeľská pahorkatina a začiatok Štiavnických vrchov. V Regióne TEKOV sa doslova stretávajú na malom území dva klimatické svety.

V nive Hrona sa nachádzajú nasledovné obce: Kozárovce, mestečko Tlmače, Malé a Veľké Kozmálovce. Nový a Starý Tekov, Hronské Kľačany, Kalná nad Hronom, Horná a Dolná seč, Tekovský Hrádok, Turá, Vyšné nad Hronom, Júr nad Hronom, Šárovce, Svodov, Želiezovce, Hronovce, Pohronský Ruskov a Čata.

Na území Ipeľskej pahorkatiny a na výbežku Štiavnických vrchov sa nachádzajú nasledovné obce: Rybník, Čajkov, Hronské Kosihy, Podlužany, Nová Dedina, Drženice, Devičany, mestečko Pukanec, Bohunice, Jabloňovce, Pečenice, Bátovce, Žemberovce, Brhlovce , Bory, Santovka, Čankov, Krškany, Kalinčiakovo a Mýtne Ludany.

Na území Podunajskej nížiny sa nachádzajú nasledovné obce: Velký Ďur, Lok, Iňa, Horný a Dolný Pial, Beša, Pozba, Bardoňovo, Podhajská, Bajka, Ondrejovce, Tekovské Lužany, Plavé Vozokany, Málaš, Čaka, Nýrovce, Farná, Kuraľany, Kvetná, Veľké Ludince.

Historicky sa niektoré obce severnej časti Levického okresu v minulosti nachádzali v Hontianskej župe. Konkrétne to boli: Bátovce, Brhlovce, Devičany. Žemberovce, Pečenice a mestečko Pukanec. Ako však za posledných dvesto rokov upadal význam a vplyv banských miest Banská Štiavnica a Krupina, tak sa spomenuté obce postupne vymanili z vplyvu Hontu a prirodzene sa ľudsky, obchodne, kultúrne aj politicky napojili na okresné mesto Levice. Dôležitým bodom zlomu bol rok 1887, keď v Leviciach vznikla železničná stanica a stará kráľovská cesta, ktorá spájala spomenuté obce s dianím v Honte, definitívne stratila na význame. Ďalším medzníkom bol 1. január 1923, keď staré župné zriadenie bolo definitívne zrušené a vznikol okres Levice. Spomenuté obce začali patriť do pôsobnosti okresných súdnych, daňových, školských a nemocenských inštitúcií so sídlom v Leviciach a dnes už nikto z obyvateľov nechodí riešiť svoje občianske povinnosti do Banskej Štiavnice, Krupiny alebo Veľkého Krtíša. Identita týchto obcí aj mestečka Pukanec je za posledných sto rokov jednoznačne spojená s okresným mestom Levice a regiónom Tekov. Umelo udržiavať v súčasnosti tieto miesta prepojené s identitou Hontu znamená ignorovať pulz života a prirodzený chod vecí.

Najlepší parameter ako vnímať dynamiku regiónu, vzťah medzi centrom a perifériou je sieť komunikácii. Pavučina ciest a intenzita premávky na nich najlepšie napovie, ktoré periféria ku ktorému centru patria. Na pochopenie územia súčasného Regiónu TEKOV je preto najlepšie si otvoriť geografickú mapu, na ktorej sú zároveň vyznačené aj komunikácie. Do regiónu TEKOV sa dá vstúpiť viacerými hlavnými cestami.

Zo severu, smerom od Hronského Beňadiku a od diaľnice č. E58 smeruje k Tlmačom popri Kozárovciach cesta č. 76. Medzi Hronským Beňadikom a Tlmačmi cesta č. 76 prechádza geomorfologicky zaujímavým miestom – Slovenskou bránou. Plytká a široká kotlina Hrona sa v tomto mieste zužuje medzi Ipeľskou a Pohronskou pahorkatinou a zarezáva do juhozápadného výbežku Štiavnických vrchov. V minulosti išlo o strategické miesto, pretože tadiaľto viedla jediná cesta Pohroním na územie s neskôr objavenými bohatými rudnými ložiskami. Dnes je vďaka blízkosti diaľnice č. E58 cesta č. 76 prechádzajúca Slovenskou bránou hlavnou vstupnou cestou do regiónu TEKOV.

Zo západu, smerom od krajského mesta Nitra, sa do Levíc vinie rušná cesta č. 51. V Kalnej nad Hronom cesta č. 51. prechádza cez rieku Hron. Pokiaľ nebola postavená diaľnica č. E58, tak cesta č. 51. od Nitry, bola hlavnou vstupnou cestou do regiónu TEKOV. Aj v súčasnosti je táto cesta stále veľmi rušná a môžeme povedať, že intenzitou prevádzky a vďaka prepojeniu na krajské mesto Nitra, je to druhá hlavná vstupná cesta do regiónu TEKOV. Cesta č. 51 ďalej prechádza cez Levice, pokračuje okolo Horšianskej doliny smerom na východ do obce Žemberovce. V dávnej minulosti boli Žemberovce dôležitou križovatkou stredovekých ciest. Dôležitá kráľovská verejná cesta z Ostrihomu, prechádzajúca cez Levice sa tu rozvetvila na dve strany. Smerom na východ išla jedna vetva obchodnej cesty do kráľovského mesta Krupiny a smerom na sever išla druhá vetva obchodnej cesty cez Bátovce do kráľovského mesta Banskej Štiavnice. Táto historická križovatka v Žemberovciach stále existuje a dnes po nej vedie už spomenutá cesta č. 51 z Nitry smerom na východ do Krupiny. Smerom na sever z tejto križovatky vedie cesta č. 1551, ktorá sa v Bátovciach napája na cestu č. 524, ktorá pokračuje cez Bohunice a Štiavnické Bane do Banskej Štiavnice. Dnes je však historická križovatka v Žemberovciach malá lokálna komunikácia bez väčšieho významu s malou intenzitou cestnej premávky. Pokiaľ si porovnáme intenzitu cestnej premávky na ceste č. 51 v Kalnej nad Hronom, kde táto cesta vchádza do regiónu TEKOV, s intenzitou cestnej premávky na križovatke v Žemberovciach, kde cesta č. 51 opúšťa región TEKOV a vstupuje do regiónu HONT, tak okamžite pochopíme že Krupina a Banská Štiavnica už dávno nie sú žiadne kultúrne, politické ani obchodné centrum pre Žemberovce a okolité dediny. Cesta č. 51 smerom od Žemberoviec do Krupiny a cesta č. 524 z Bátoviec do Banskej Štiavnice sú kľudné cesty s malou intenzitou premávky, ktoré prechádzajú krásnou prírodou.

Z juhu, smerom od Štúrova, sa popri Hrone vinie do Kalnej nad Hronom cesta č. 76. Táto v súčasnosti lokálna cesta spája Región TEKOV s Ostrihomom a Budapešťou. V období stredoveku to bola dôležitá verejná kráľovská cesta, ktorá spájala Banskú Štiavnicu a Krupinou s prístavom v Ostrihome. V súčasnosti majú všetky dôležité cesty v Regióne TEKOV smerovanie zo západu na východ, ale v minulosti to bolo z juhu na sever a cesta popri Hrone bola najdôležitejšia. Z juho – západu, smerom od Nových Zámkov smeruje do Šároviec cesta č. 75. V Šárovciach na kruhovom objazde sa táto cesta napája na cestu č. 76, ktorá smeruje z juhu od Štúrova do Kalnej nad Hronom. Cesta č. 75 pokračuje za kruhovým objazdom ďalej na východ a spája Šárovce z Demandicami, Veľkým Krtíšom a Šahami. Klimatické pomery v Regióne TEKOV Územie Regiónu TEKOV môžeme z klimatického hľadiska rozdeliť do nasledovných oblastí.

1. Južná časť Regiónu TEKOV. Územie od Levíc smerom na juh po Pohronský Ruskov, tvorené Podunajskou nížinou a alúvium Hrona patrí do teplej a suchej oblasti s miernou zimou a dlhším slnečným svitom.
2. Stredná a západná časť Regiónu TEKOV. Územie v okolí Levíc a smerom na severo – západ, tvorené Podunajskou nížinou v blízkosti Pohronskej pahorkatiny patrí do teplej, mierne suchej oblasti s miernou zimou a kratším slnečným svitom.
3. Severná a východná časť Regiónu TEKOV. Územie od Levíc smerom na severo – východ, tvorené Ipeľskou pahorkatinou, ktorá plynule prechádza do juhozápadných výbežkov Štiavnických vrchov. Patrí do teplej a mierne vlhkej oblasti s chladnou zimou.