História obce siaha až do 11. storočia, i keď prvá listinne doložená zmienka je z roku 1320, keď ju Karol Róbert daroval ostrihomskému arcibiskupovi. Od r. 1388 sa vyvíjala ako zemepanské  mestečko. Bátovce sú ako mesto označované v mnohých prameňoch zo 14. storočia. Bátovce boli už v roku 1327 mestom, v ktorom sa nachádzali banskí odborníci – saskí Nemci. Usídlili sa na Slovensku už v 12. storočí a prispeli k  rozvoju baníctva a rozkvetu banských miest. O tom, že v Bátovciach boli obyvatelia nemeckej národnosti, svedčia i niektoré doteraz používané názvy ulíc a častí obce, ako sú Pringiar, Kotrgas, Majhíbeľ a ulica Prandovská. Väčšina Nemcov sa odsťahovala z Bátoviec v 16. storočí, keď cisársky dvor nedokázal ochrániť mestečko pred Turkami a tí ho viackrát spustošili.

V roku 1560 dostala obec jarmočné právo, čo znamenalo, že sa stala centrom spoločenského, kultúrneho i hospodárskeho diania. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 92 domácnosti, v roku 1828 mali poštu, 193 domov a 1158 obyvateľov.

Erb – bašta – pochádza z 15. storočia. V 15. storočí bol zemepánom Ladislav Cseh, do roku 1543 Dobóovci, v rokoch 1543 – 1848 patrilo mestečko panstvu Levice, ktoré bolo majetkom Esterházyovcov.

Obyvatelia sa zaoberali remeslami, v mestečku bolo viacero cechov. Okrem toho sa zaoberali sa aj poľnohospodárstvom. Významné bolo kedysi vinohradníctvo. Plocha vinohradov bola kedysi podstatne  väčšia. Ešte v roku 1966 bolo v obci 280 pestovateľov vinnej révy, v Jalakšovej 38. Vinohrady i vínne pivnice – ľochy predstavujú nevyčerpateľný potenciál pre relax v prírode. Historické pivnice a vinice na úbočiach Štiavnickych vrchov vytvárajú prekrásnu scenériu a ponúkajú možnosť vypnúť a dobiť energiu pri prechádzke pomedzi rady viniča a pivníc  Tradíciu má v obci aj ovocinárstvo a včelárstvo.

Od  roku 1780 boli Bátovce sídlom okresu, jedného z troch v Hontianskej  župe. Boli ním až  do 31. 12. 1922.

Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou roľníci a poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. Vznik republiky znamenal národnú slobodu, ale hospodárske krízy spôsobovali sociálne problémy, v obci bývala častá nezamestnanosť (v rokoch 1934-37 bolo v obci 250 nezamestnaných).

Do života Bátovčanov výrazne zasiahli aj svetové vojny. Okrem obetí mužov narukovaných na  fronty prvej svetovej  vojny a strádania rodín to boli aj udalosti tesne po vojne. V máji 1919 boli v okolí obce boje medzi československým vojskom a maďarskými boľševikmi. Bátovčania sa významne zapojili do Slovenského národného povstania. Prvého  septembra vznikol v obci Revolučný národný výbor. Mnohí nastúpili v  rámci mobilizácie do  1. Československej armády na Slovensku, ďalší do partizánskych skupín. V marci 1945 trvali 3  týždne prudké boje, keď Červená  armáda útočila na nemecké opevnenie na Žabej hore medzi Bátovcami a Bohunicami, aby si vynútila postup na Banskú Štiavnicu.

V roku 1943 bola k Bátovciam pripojená poľnohospodárska obec Jalakšová, písomne spomínaná už v roku 1394, ktorá neskôr patrila panstvu Levice a v 19. storočí Eszterházyovcom a Schoellerovcom.

Po 2. svetovej  vojne a prevrate vo februári 1948 nastali výrazné spoločenské zmeny. JRD bolo založené v roku 1949. Zlúčené JRD s obcami v Jabloňovciach, Drženiciach a Pečeniciach prežilo aj spoločenské zmeny po roku 1989, úspešne sa transformovalo a ako PD Bátovce naďalej obhospodaruje väčšinu  poľnohospodárskej pôdy v obci. Okrem neho pôsobí v obci aj niekoľko súkromných  roľníkov.

V Bátovciach je aj bohatá mliekarenská tradícia. Už v roku 1905 tu bola založená družstevná mliekareň. Tá síce v roku 1922 zanikla, ale v obci potom vzniklo niekoľko súkromných mliekarní. V roku 1945 dali v obci do prevádzky novú, na  tú  dobu modernú, mliekareň. Modernizovaná bola v roku 1953. Spracovávalo mlieko zo širokého okolia až do vybudovania veľkej mliekarne Milex v Leviciach v 70. rokoch.

V  druhej polovici 20. storočia zaznamenala obec pokles obyvateľstva odchodom mladých  ľudí do miest. Nový impulz do rozvoja obce znamenal vznik občianskeho združenia Bátovčan v roku 2012. Jeho členovia sa  rozhodli povzniesť spoločenský  život v obci.

Bohatú a stále živú tradíciu má v obci dobrovoľné hasičstvo. Dobrovoľný hasičský zbor v budúcom roku oslávi 110. výročie vzniku. Dnes má zbor 75 členov vrátane dievčat. Jediný v okrese je zaradený do najvyššej kategórie DHZ a jeden z troch takých v Nitrianskom kraji. Majú už zodpovedajúci výstroj, ako profesionáli. Najnovšie sú vybavení aj technikou na zásah proti bodavému hmyzu. Svoju pripravenosť a opodstatnenosť dokazujú bátovskí dobrovoľní hasiči viacerými promptnými zásahmi počas roka.

Kultúrny  život  v obci  významne ovplyvnil aj príchod Divadla Pôtoň v roku 2008, ktoré sa usídlilo v chátrajúcom kultúrnom dome a jeho členovia ho postupne opravujú.

Od marca 2016 slúži občanom Komunitné  centrum, ktoré poskytuje poradenstvo v oblasti sociálnoprávnej, pracovnoprávnej, vzdelania a kvality  života a bývania.

Oživenie spoločenského života v obci vytvára predpoklady, aby sa navrátila niekdajšia sláva Bátoviec – mesta kráľovien.