Ževraj nikdy neplánoval robiť víno. Vlado Kuny z vinárstva Marvla Tindo zdedil vinicu po starom otcovi a pôvodne s ňou nechcel mať nič spoločné : “Ja som to začal aj klčovať, že ja vinicu nikdy, lebo všetci sme si prešli tým klasickým príbehom, kde všetci sa idú kúpať a vy musíte robiť vo vinici.”
📕 E-book, ktorý mapuje vínne dianie v celom levickom terroiri: Stiahni si ho už dnes, úplne ZDARMA!
Ako chutil svet pred 16 miliónmi rokov
Rozprávame sa vo Vladovej vinici pri Leviciach, a kovové nohy našich stoličiek sa zarývajú do mäkkého. Pršalo.
Strážny vrch je viničná oblasť. Teda zvykla byť, opraví sa Vlado: “Keď som bol chlapec, každý tu mal ten svoj povestný hajlok – a teraz tu možno 5 ľudí pestuje hrozno.”
Ukazuje na Sitno a hovorí, že to je vlastne celý dôvod, prečo sme tu. Myslí tým miestnych vinárov.
Kedysi bolo všade okolo nás more a vytŕčali z neho sopky. Na tomto území z mora vyliezal Štiavnický stratovulkán, ktorý bol najvyšší v Európe – pôvodne až 4 kilometre vysoký.
Keď vybuchol, “chrlilo to sem lávu, z ktorej vznikli štiavnické hory.”
Sopečný popol milióny rokov dopadal na územie medzi dnešným Čajkovom a Brhlovcami. Dopadajúci popol v krajine vytvoril tufy, čo je jemná sopečná hornina a zároveň kľúčové slovo mnohých miestnych vinárov.
Tufové podložie je vo vinárskom svete skvelá vec: je plné minerálov, a svoju mineralitu pretavuje aj do vína – jej chuti, arómy, všetkého.
Čím z našej vinárskej oblasti robí niečo výnimočné.
“A ako sa ten vinič dnes vrastá do tufu 15 metrov pod zemou, tak je to ako keby sme sa cez to víno pozreli 16 miliónov rokov dozadu, že čo sa tam všetko stalo,” uzatvára romanticky Vlado, pričom vraj cituje Mareka Uhnáka z Čajkova, a ja mám pocit, že všetko je prepojené.
Nechtiac naturálny
“Začali sme robiť víno, ohúrení všetkým možným, a to naturálne prišlo prirodzene, že sme sedeli a sa rozprávali, že počúvaj toto nechutí tak ako to chutilo keď sme mali 15…” spomína na začiatky Vlado.
Nové vína sa im zdali uniformné.
A tak začalo vinárstvo experimentovať: najprv vypustili filtráciu, potom začali menej síriť. Prestali pridávať aj kvasinky. “Ani sme nevedeli, že je to nejaké trendy a potom sem nabehol zahraničný someliér a povedal nám, že sme naturálni vinári a my že super,” hovorí Vlado svojím typicky nezaujatým tónom (všetci vieme, že to na nás iba hrá).
Byť naturálnym vinárom znamená ísť každý rok od nuly, lebo každý rok sa snažíš pochopiť potenciál toho vína vzhľadom na podmienky jeho ročníka.
A pomáhaš mu ten potenciál naplniť. To je ten “brutálne vzrušujúci proces”, ktorý Vlada pri výrobe vín tak baví. “Lebo znásilniť to vieme.”
Vinohrad, v ktorom sa rozprávame, je 9 rokov nestrihaný a nestriekaný. Plne zatrávnený. Jediné zásahy, ktorých sa občas dočká, sú kosenie a oberačky.
“Je to také naše pokusné políčko,” rozhliada sa po výsadbe Vlado – “ľudia si mysleli, že to nebude fungovať a že po 5 rokoch nič neoberieme – a minulý rok sme obrali rekordnú úrodu.”
Rastie tu Vlašák, Pinot blanc, ale aj 50-ročná Pesecká leánka, ktorú sadil ešte Vladov starý otec. Marvla Tindo z toho všetkého robí kuvéčko s názvom Albína – na spomienku Vladovej starej mamy.
Zátoka v zátoke
“Keď sem prídu zo zahraničia, často nám závidia, v akom stave máme tie vinohrady, že to nie je mŕtva pôda.”
Poukazuje na to, že pomalosť a zaostalosť nášho kraja je naše šťastie v nešťastí. Práve vďaka tomu, že sa tu nič nedeje: „ale mám niekedy pocit, že my chceme doháňať ten západ tam, kde oni si už povedali, že toto nie je cesta. Chceme mať vysoké výnosy, urýchľovať procesy, rýchlo všetko predávať…”
Zvlášt pri víne sa to úplne nehodí, dodáva, pretože je to skôr kultúrny odkaz ako poľnohospodárstvo či biznis.
O našom výnimočnom terroiri nikto nevie
Teda dnes.
Ale neboli sme vždy takí neznámi. Vďaka spomínanému stratovulkánu sa v Štiavnici otvorilo zemské jadro a začali sa ťažiť drahé kovy. Inými slovami, “tam bolo 30 000 smädných krkov – obrovský zdroj obchodu.”
“Tu sa vyrábalo víno, tam boli ľudia, čo mali zlato a peniaze,” pekne sa to dopĺňalo.
S nástupom komunizmu sa tradícia výroby vína pretrhla – a možno aj preto majú mnohí vinári pocit, že v porovnaní so západom idú od začiatku. Ale z Vladovho rozprávania je zrejmé, že aj za režimu sa vedelo, čo je dobré:
“Podarilo sa nám zachrániť Krškanskú vinicu, kam od revolúcie nikto nevstúpil,”
Za 3 dekády tam vraj narástla agátová džungľa, ktorá sa pýšila 46 listami vlastníctva. Počúvam a nechápem. Prečo sa púšťať do niečoho tak hrôzostrašného?
Vlado sa rozhovorí, že je to v strede plochej krajiny na vápennom kopci, ale je tam aj morské podložie, takže vápenec zmiešaný s tufom. Kopec je obkolesený lesom, čo je ideálne pre vinohradníctvo bez zásahov. A orientácia juhozápad.
Dodá, že vína z tejto oblasti boli aj počas komunizmu považované za crème de la crème. Určené pre smotánku a vyvolených, nahodí krehký úsmev Vlado.
Je tu tradícia a potenciál, zhrnie myšlienku, a podloží ju reakciami zo zahraničia:
“V roku 2012 sme posielali do Viedne víno, ktoré sme vyrobili ‘na kolene’ a hodnotilo sa vedľa veľkých technologicky vybavených vinárstiev – a vyhrali sme zlato. Tak vtedy nám to docvaklo, že ono to neni o tých technológiách, ono je to o tom prostredí a terroiri.”
Môžeš neviem-čo robiť, ale ak nemáš vinicu na správnom mieste, tak z toho veľa nebude, uzatvára.
Len to už musíme piť a dať druhým dôvod, aby robili to isté
“Nemusíme ani nič budovať, ono je to hotové,”
Priznáva, že to asi nebude také ľahké, ako to znie, ale stojí si za svojím: potenciál tu máme. A Vlado ho mieni naplniť.
Vrámci spolku Terroir Tekov dlhodobo organizujú každoročné putovanie za vínom, a tento rok pribudne ešte jedno, tentokrát s medzinárodným dosahom – festival naturálnych vín z vulkánu.
Prídu distribútori, zahraniční novinári aj vinári z ostatných regiónov s vuklanickým podložím.
“Dúfam, že ich sem dotiahneme a koncom novembra zažijeme v levickej synagóge celkom zaujímavý víkend,” a možno sa náš región práve vďaka tomuto podujatiu konečne zapíše na tú pomyselnú vinársku mapu sveta.
Výber vín
Eggsperiment
- Rizling vlašský zrie v betónových vajíčkach
- Víno dýcha ako v sude, ale betón je inertný – nezanecháva chuť dreva
- Ako konzumovať – Vladove inštrukcie: “Na každodenné pitie, to znamená pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota – a v nedeľu červené.”
Skin
- Z anglického slova: znamená kontakt, koža, šupky
- Rizling vlašský na šupkách
- Po zbere sa pomelie a nechá sa fermentovať so šupkami počas 4 mesiacov
- Tým, že chuť hrozna je predovšetkým v šupke, oranžové víno je špecifické svojím plnším profilom
- Po fermentácii sa toto víno nelisuje, len sa scedí : odtiahne sa šťava gravitačne a zrie v dubových sudoch
Murum 2017
Murum v latinčine znamená obranný val a Vlado to vysvetľuje takto: “Už keď je veľmi zle a ostatní sa do vás pustia, že ako zle to robíte, tak vytiahnete túto fľašku.”
- je to cuvée troch odrôd:
- Frankovka modrá – typická pre náš región, dodáva vínu šťavnaté kyseliny a kôstkovú sviežosť čerešne
- Alibernet – podchytáva farbu, trieslo a mohutnosť
- Pinot noir – dodáva vínu eleganciu a charakter – vďaka nemu sa toto víno “každé 2 mesiace vyberie iným smerom”
Každá odroda v MURUM zrie najprv samostatne v sude počas 18- 24 mesiacov.
“Potom sa to vyberie, hľadáme ten pomer – to sa väčšinou pohádame,” vysvetľuje Vlado: ”ale keď sa nejako dohodneme, tak sa zmieša,” následne sa dáva kupáž naspäť do suda na podobne dlhý čas.
📕 Páčil sa ti článok? Stiahni si E-book, ktorý mapuje
vínne dianie v celom levickom terroiri (2023).
Pošleme ti ho ZDARMA:
Kontakt
Kde zohnať vína Marvla Tindo?
v Leviciach:
-
- Kaviareň Na Kus Reči
- Predajňa Kuny Design v Pokroku
Cez eshopy: