Keď po prašných cestách jazdili kočiare a drožky …

Zdanlivo jednotvárne a fádne skrýva v sebe obyčajne niečo neuveriteľne zaujímavé a krásne. Aj tak by sa dal charakterizovať všedný cyklovýlet do dedinky Málaš. Všetko tu totiž dýcha históriou. Navonok ju vôbec nevidieť, na mieste svedkov minulých dôb dnes už stoja moderné budovy. No objavovať sa ju rozhodne oplatí. Pridáte sa?

Dobrá bonita pôdy určovala roľnícky charakter Málaša odpradávna. Ešte začiatkom minulého storočia by ste tu našli sedem zemianskych kúrií niekdajších (veľko)statkárov, roztrúsených po rôznych miestach dediny. Žiadna z nich už nestojí. Teda, jeden kaštieľ by sa našiel … alebo skôr to málo, čo z neho ostalo. Ale pekne po poriadu.

V centre obce vás víta krásny park. Už pri vstupnej bráne vás prenikne pocit, že ste vošli „niekam inam”, do inej doby. Do čias, keď po prašných cestách ešte jazdili kočiare a drožky. Aj stromy tu už pamätajú svoje. Cestička vás dovedie až do vnútra súčasného kultúrneho domu. Tušíte správne – aj on stojí na mieste jednej z dávnych kúrií.

Ak si pred návštevou zavoláte na miestny obecný úrad, niekto zo zamestnancov vás rád vpustí dnu. Tam už na vás naozaj dýchne kus zemianskej histórie. Panel s dobovými fotografiami niekdajších kaštieľov a kúrií vám prezradí napríklad aj to, že na tomto mieste stával kedysi Motešický kaštieľ. Budova kultúrneho domu jeho vzhľad v niečom výrazne  pripomína.

Krížom cez cestu stával kedysi notársky úrad, rovnako jedna zo zemianskych kúrií, v súčasnosti sídlo obecného úradu. A hneď oproti nej ďalší – Ordódyovský. Ten tu v zdevastovanom stave stával ešte donedávna, dnes sa tu týči novučičká bytovka. Na ploche menšej ako sto metrov štvorcových by sme kedysi našli  hneď tri kaštiele. No, nebolo to úžasné?

Výnimočné miesto medzi zemianskymi kúriami zohrával kaštieľ Malcomes v odľahlej usadlosti Arma. Úplne iná, vyššia „liga”. Jeho rozmery a honosné fasády svedčia o zámožnosti niekdajších majiteľov. Dnes už tu nájdete len poslednú ruinu. Vzala ho vojna a zub času. A ľudská ľahostajnosť k pamiatkam. Najväčšiu škodu utrpeli kúrie a kaštiele pri prechode frontu počas 2. svetovej vojny. Samotný Malcomes dostal priamy zásah do strechy, potom už doňho zatekalo. Za socializmu z nich boli sklady a ktovie, čo ešte… Nedá sa diviť, že nevydržali…

Rastie však snaha uchovať ich pamiatku, väčšinu z nich už len na dobových fotografiách. No, Malcomes by časom mal získať aj svoju vernú miniatúru vytlačenú v 3D podobe. Keď raz bude stáť uprostred obce na piedestáli slávy, dám vám vedieť. Dovtedy vám však nič nebráni, aby ste sa sem vybrali aj sami. A nezabudnite nakuknúť na miestny cintorín, najhonosnejšie náhrobné pomníky – už trochu obrastené machovou „patinou” – sú jediným pozostatkom na dávnych majiteľov kaštieľov.

Nenáročnú cyklotúru „do kraja siedmich kaštieľov“ môžete spojiť s výletom do Farnej. Čaká na vás miestne múzeum, starodávna, ešte stále funkčná studňa, ale aj symbolický cintorín padlým v 1. sv. vojne osadený „na americký spôsob”. A za dedinou nekonečné lány viníc …

Tak už vysadnite na bicykel a príďte …