Tichý kraj sediaci na termálnych prameňoch

Ľudia ju poznajú od pradávna. Je zdrojom života aj minerálnych látok. Prináša blahodarné osvieženie. Tam, kde sa masív Štiavnických vrchov stretá s Ipeľskou pahorkatinou, stáročia vyviera santovská kyselka.

Zvlnený reliéf v okolí Santovky pôsobí už sám o sebe zaujímavo. Dedinka učupená na úpätí pahorkov skrýva v sebe vzácny poklad – minerálnu vodu, santovskú kyselku. V miestach, kde kedysi vyvierala, stoja dnes už len jej nemí svedkovia – travertínové kopy, ktorých recentnú tvorbu možno na niektorých miestach pozorovať ešte aj dnes. Čo je travertín a kde sa tu vôbec kyselka vzala?

Levická žriedelná línia

Zdanlivo nudná pahorkatina ukrýva v hĺbkach pestrú geológiu, ktorá dala vznik jedinečnej Levickej žriedelnej línii. Predstavuje „pomyselnú čiaru” tiahnúcu sa krajinou od Slovenskej brány (prírodný útvar v blízkosti Tlmáč) až na juh po rieku Ipeľ. Na povrchu ju reálne nevidno, no práve ona stojí za vývermi minerálnych vôd – teplých a studených kyseliek – v blízkosti Levíc, v Santovke, Slatine či Dudinciach. Tvorí ju systém tektonických zlomov (vytvorené geologickými procesmi) na styku Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny. Množstvo puklín a narušená zemská kôra umožnili preniknúť na povrch kyselkám. Ich vývery podmienili aj vznik travertínových kôp či nápadného vrchu Vápnik (274 m n.m.) v blízkosti Levíc, ktorý je európskou raritou a miestnom ťažby a spracovania tzv. Levického zlatého ónyxu. Priemyselne opracovaný sa využíva v architektúre ako efektný dekoratívny kameň. To všetko, a ešte oveľa viac, tvorí súčasť Levickej žriedelnej línie.

Kde sa vzala kyselka? Atmosférické zrážky prenikajú do zemského povrchu. Vo vzduchu sa obohacujú o CO2, majú teda mierne kyslú reakciu a pri vsakovaní do hornín pôsobia ako rozpúšťadlo. Tým sa od okolitých hornín mineralizujú a prenikaním do hĺbok zároveň otepľujú. Na poruchových – tektonických – líniách potom vztlakom z hĺbky prýštia na povrch. Na povrchu je nižší tlak, ako vo vnútri Zeme, preto minerálne vody tratia na svojej presýtenosti a vylučujú stlačené plyny. Prejavuje sa to charakteristickým zápachom a bublaním. Pri odparovarí sa z nich vylučujú rozpustné minerálne látky, hlavne vápenec v podobe vápenného sintra, ktorý po ďalšej strate vody prechádza na travertín. Jeho vyzrážanie spôsobujú riasy a machy. Po odumretí rastlinných tiel ostanú v travertíne dutinky.

Väčšina travertínových kôp je dnes už „vyhasnutých”, kyselka tu už nevyviera a tvorba travertínu ustala. V okolí Santovky sú v teréne rozpoznateľné na Budzgovských lúkach po oboch stranách potoka Búr, už značne prekryté porastom a krovinami. Všetky nájdete na novovyznačenej turistickej cyklorase medzi obcami Santovka a Brhlovce, kde potok Búr pramení. Jedna z nich však zostala dominantou obce až do dnešných dní. Je ňou Biely kameň, v minulosti slúžiaci aj ako žriedlo minerálnej vody, dnes je to chránená prírodná pamiatka. Tvorba travertínu však úplne neustala, recentné formy travertínových kôp možno nájsť v areáli miestneho kúpaliska v priestoroch gréckych kúpeľov pamukkale nad potokom Búr. Na vlastné oči môžete byť svedkom geologického procesu – usadzovania vápenného sintra ako zárodku budúcej travertínovej krásy.

Plniarenstvo a kúpeľníctvo

Minerálne pramene vyvierajú na viacerých miestach pozdĺž Levickej žriedelnej línie. Na ich báze vzniklo kúpalisko Margita-Ilona pri Leviciach, kúpeľný areál v Dudinciach a bohatou kúpeľnou históriou oplýva aj obec Santovka. Významnú úlohu v rozvoji kúpeľníctva a plniarenstva zohrala aj výhodná geografická poloha a dostupnosť Santovky na križovatkách ciest smerom na Šahy a Želiezovce, rovnako aj banské mestá na severe. Voda sa vyvážala až do Budapešti. K rozvoju plniarenstva paradoxne prispelo aj zemetrasenie v roku 1858, ktoré ochromilo rozvoz minerálnej vody z neďalekej Slatiny. Už v minulom storočí bola santovská minerálna voda známa v celej Európe a získala 28 medailí na rôznych výstavách. Sieť odberateľov presahovala hranice vtedajšej monarchie.

Po úspechu minerálnej vody bolo treba vybudovať kúpele a rozvinúť ich na požadovanú spoločenskú úroveň. Tušili ste, že prvé kúpele mal v prenájme miestny krčmár a mäsiar v jednom? Jedným z prvých hotelov pre kúpeľných hostí sa dokonca stal prebudovaný zhorený mlyn. Odvtedy si kúpele prešli bohatou históriou. Dnes návštevníkov víta moderné outdoorové kúpalisko s termálnou prírodnou vodou z geotermálneho prameňa priamo v areáli kúpaliska.

Ochranné pásmo minerálnych prameňov si vyžadovalo zvýšený stupeň ochrany. V ich okolí bol vybudovaný park, podľa tradície pochádza ešte z roku 1895. Dodnes sa v ňom nachádzajú prvky rekreačného charakteru ako prírodná bowlingová dráha, žiaľ, už v značne schátralom stave. Jeho dominantou však navždy zostane pre naše končiny nevšedný drevený prístrešok s orientálnou výzdobou – Filagória. Pôvodne bola postavená ako výstavný pavilón minerálnych vôd na budapeštianskej výstave v roku 1885, neskôr sa stala atrakciou Santovky, centrom života obce a kultúrneho diania. Park a Filagória sa dnes už, žiaľ, netešia niekdajšej sláve ani adekvátnej údržbe a ochrane.

Legenda minerálnych vôd

Žriedla prešli od počiatku rukami viacerých majiteľov. Santovská kyselka sa už v polovici 19. storočia vozila do reštaurácií, pohostinstiev a lekární a kým nastalo storočie 20., svoju éru započali aj plniarne santovskej vody. Ručné plnenie fliaš a manufaktúrnu výrobu za socializmu výrazne posunula dopredu elektrifikácia a založenie Západoslovenských žriedel, n.p. Po novembri ’89 závod prešiel privatizáciou a výmenou niekoľkých majiteľov, no napriek všetkému, pretrval dodnes.

Legenda minerálnych vôd – ako santovskú kyselku právom nazývajú – je bohatá na magnézium, vápnik i vzácne lítium. Voda z vrtu prechádza požadovanou úpravou a do rúk konečného užívateľa sa dostáva v dvoch podobách – ako voda pramenitá alebo minerálna. Kým voda pramenitá s nižším obsahom sodíka je vhodná na pitný režim, minerálna voda má naopak vyššie zastúpenie viacerých minerálov a je určená na ich rýchle doplnenie. Oba druhy sú dostupné vo verzii sýtenej, jemne sýtenej a nesýtej vody. Zakúpiť si ju  môžete v predajni priamo v areáli plniarne alebo si ju nechať doviesť až pred bránu svojho príbytku.

Tak to je Santovka. Malebný kraj drobných pahorkov. Krása a jedinečnosť geológie vystupujúcej na povrch v podobe minerálnej vody a nápadných prírodných výtvorov travertínu. Bohatá kúpeľná história i súčasnosť. Sláva santovskej minerálky, ktorá pretrvala storočia. Stačí len prísť a vyskúšať…

NAKÚP MINERÁLKU